25 úžasných faktov o Solovkách, vďaka ktorým sa do nich zamilujete!
Prinášame Vám zopár zaujímavých faktov o Soloveckých jazerách, ktoré môžete zažiť spolu s nami na zájazde po čarokrásnej Karelskej prírode severného Ruska, ktorej vrcholom sú práve Solovki, ako ich ľudovo nazývajú miestni.
1) Prví ľudia vkročili na ostrov ešte v 3. tisícročí p.n.l.
2) Prví mnísi, Herman a Savati, sa na ostrovoch usadili v roku 1429. Postavili kríž a svoju kobku 13 km od miesta, kde bol neskôr založený prvý kláštor. Postupne sa sem začalo sťahovať čoraz viac mníchov.
3) V roku 1436 bol založený prvý kláštor: Solovecký kláštor. Bol to jeden z najväčších a najbohatších kláštorov. V 17. storočí žilo v kláštore 350 mníchov, 700 učencov a roľníkov.
4) Kláštor je postavený z obrovských balvanov, niektoré z nich majú priemer viac ako 2 metre a šírku 6 metrov.
5) Dodnes nie je jasné, kto postavil Solovecký kremeľ. Váha niektorých kameňov, ktoré tvoria steny, dosahuje 8 ton. Lišajník, ktorý balvany pokrýva, má 2-3 tisíc rokov. Existuje verzia, že pevnosť na ostrove existovala ešte dlho pred príchodom mníchov, ktorí neskôr len dokončili a spevnili múry kláštora.
6) V 16. storočí mnísi vykopali množstvo kanálov, aby pospájali Solovecké jazerá medzi sebou. Veľký a malý okruh jazerno-kanálovej sústavy sa zachoval do dnešných čias a využíva sa na lodné prechádzky. Ak by ste chceli absolvovať celý veľký okruh, potrebovali by ste na to 10 hodín.
7) Pod Soloveckým kláštorom je vybudovaný systém podzemných chodieb s dĺžkou 1,5 kilometra. Používali sa na zásobovanie kláštora vodou, ale v prípade nevyhnutnosti sa dal použiť ako núdzový východ z kláštora.
8) Solovecký kláštor obliehali niekoľkokrát. Najdlhšie obliehanie sa začalo v roku 1669 a trvalo celých 8 rokov. Vyvolané bolo odmietnutím mníchov viesť bohoslužby podľa nového systému, ktorý zaviedol patriarcha Nikon. Do histórie sa zapísalo ako Solovecké sedenie.
9) Solovecké sedenie mohlo byť pokojne aj dlhšie, pretože kláštor bol veľmi dobre opevnený a zásobený potravinami. Ale v roku 1676 sa podarilo jednému zbehovi pomôcť strelcom preniknúť za múry kláštoru a otvoriť bránu. Z 500 obrancov kláštora ostalo nažive len 14.
10) Na Veľkom Soloveckom ostrove sa nachádza suchý dok, postavený v roku 1801. Bol jedným z prvých dokov v Rusku.
11) Na území ostrovov sa rozprestiera botanická záhrada, založený v roku 1822. Aby sa mohli rastliny zavlažovať, vystaval sa systém potrubí z pálenej hliny.
12) Na prelome 19. a 20. storočia sa v botanickej záhrade dopestovali dyne, melóny a broskyne. Pestovali ich v skleníkoch.
13) V roku 1854, v rámci Krymskej vojny, sa anglická flotila vydala na Biele more smerom k Solovkám. Keď sa im mnísi kláštora odmietli vzdať, ostreľovali kláštor delami z fregát „Brisk“ a „Miranda“. Ich 120 diel strieľalo sústavne 9 hodín. Zápalný oheň zničil jednu ikonu, zabil jednu čajku a nastrašil miestnych obyvateľov. Kláštor ostal bez akejkoľvek zmeny pevne stáť.
14) Solovky mali vlastnú hydroelektráreň. Fungovala od roku 1911 až do vlády Brežneva, kedy bola zničená.
15) Cesty na ostrovoch dláždili mnísi ešte v 16. storočí, odvtedy sa dlažba obmieňala niekoľkokrát, naposledy v časoch gulagu. Na porovnanie – asfaltová cesta v mestečku blízko kláštora vydržala 2 roky.
16) Veľký Solovecký ostrov s Veľkou Muksalmou spája hrádza, vybudovaná v roku 1827. Jej dĺžka je 1200 metrov.
17) Solovky sú známe aj ako miesto vyhnanstva „nepohodlných“ osôb a tých, ktorí sa búrili proti moci. Prvý vyhnaný na ostrov bol v roku 1553 Igumen Artemij, ktorý sa búril proti cirkevnej šľachte.
18) Od 16. do 19. storočia sa v Soloveckom kláštore nachádzalo i väzenie. Považovali ho za „ostrov nádeje“ vzhľadom na jeho umiestnenie. Na Solovky posielali do vyhnanstva predovšetkým politických väzňov.
19) Od roku 1923 sa posiela do vyhnanstva na Solovky systematicky. 2. novembra sa zakladá SLON – Solovecký tábor zvláštneho určenia.
20) Medzi najvýznamnejšími väzňami na Solovkách (v SLONe a Gulagu) boli akademik Dmitrij Lichačev, etnograf Nikolaj Vinogradov, svätý mučeník Illarion (Trockij), hrdina Sovietskeho Zväzu Ivan Lysenko...
21) Na Solovkách dokonca existovala železnica, ktorá bola postavená v 1923 roku pre rýchlejšiu prepravu k Filimonovským rašelinovým poliam. Uzkokolajka bola v roku 1932 uzatvorená, dodnes sa však dochovali fragmenty z nej.
22) Pôvod slova „Solovki“ dodnes vyvoláva nevraživé spory. V práci o toponymii Bieleho mora sa poukazuje na pôvod slova „Solovki“ od fínskeho slova „suol“, čo v preklade znamená „ostrov“. Anglickí cestovatelia 16. storočia Soutem a Spark nazývali Solovki „Abdon“. Historici sa domnievajú, že ide o slovo „aidoni“ – slávik alebo „abdon“ – vzdialený, skrytý. Existuje ešte jedna verzia, podľa ktorej sa Solovecké ostrovy tak volajú, pretože sa tu lovili ryby: so–lovili (spolu lovili).
23) Solovki zbožňujú režiséri pre svoj kolorit a krásu severskej prírody. Vznikli tu filmy Ostrov od Pavla Lungina alebo Rozkol od Nikolaja Dostavla.
24) Z tridsiatich majákov v Onežskom zálive fungujú len štyri. Jeden z nich, solovecký, sa nachádza na Sekirnoj hore. Nie je to len maják ale i zvonica, ktorá je postavená na vrchu Chrámu Nanebovstúpenia. Chrám bol postavený v roku 1862.
25) Solovki sú vyobrazené na 500 rubľovej bankovke. Najprv, do roku 2010, sa zobrazoval kláštor zo strany Svätého jazera a malá loď, plaviaca sa po ňom. Od roku 2011 bankovku zmenili, loďku odstránili a trošku zdvihli perspektívu, keď brali základ súčasného vzhľadu kláštora.
Článok sme preložili zo stránky: http://russian7.ru/post/46-faktov-o-solovkakh/