5 diel, kvôli ktorým sa oplatí navštíviť Tretiakovskú galériu

Návšteva Tretiakovky právom patrí do programu každého správneho zájazdu do Moskvy. V najznámejšej galérii ruského umenia na svete by sa dali stráviť celé hodiny, dokonca aj dni. Čo však v prípade, že nemáte veľa času, alebo vás obrazy až tak veľmi nezaujímajú a múzeá sú pre vás utrpením? Aj keď sa možno nepovažujete za najväčšieho znalca či milovníka umenia, v tomto článku vás presvedčíme, že do Tretiakovskej galérie sa naozaj oplatí ísť – už len kvôli týmto piatim svetoznámym obrazom.

1. Andrej Rubľov: Ikona Najsvätejšej Trojice

Legendárny maliar ikon, Andrej Rubľov, žil a tvoril na prelome 14. a 15. storočia. Jeho ikony a fresky zdobia viaceré pravoslávne chrámy, napríklad aj moskovský Chrám Zvestovania (Blagoveščenskij sobor). V roku 1988 ho dokonca ruská pravoslávna cirkev vyhlásila za svätého. V Tretiakovskej galérii nájdete jeho Ikonu Najsvätejšej Trojice, ktorá zobrazuje príbeh z Biblie: Abraháma a jeho ženu Sáru navštívia traja krásni mladí muži. Keďže Abrahám so Sárou sú presvedčení, že je to stelesnená Svätá Trojica, pohostia ich v tieni duba v Mamre. Zaujímavé je, že Rubľov veľa detailov vynechal – dokonca aj takých podstatných, ako sú samotní Abrahám a Sára –, a na ikone dominujú traja anjeli.

2. Iľja Repin: Ivan Hrozný a jeho syn Ivan

Meno Repin znamená pre svet ruského umenia rovnako veľa ako Tolstoj pre ruskú literatúru. Iľja Repin študoval v Petrohrade a maľoval v štýle realizmu – jeho metódu často nazývajú opakom impresionizmu, keďže tvoril veľmi pomaly a precízne s dôrazom na detaily. Dielo Ivan Hrozný a jeho syn Ivan z roku 1885 predstavovalo jeho prvý úspech v historickej maľbe. Repin sa inšpiroval príbehom krutého cára, ktorý v hneve zabil vlastného syna, svojho jediného dediča. Maliar si dal výnimočne záležať na cárovej tvári – všimnite si hrôzu a paniku v jeho očiach.

 a 

3. Valentin Serov: Dievča s broskyňami

Nie je náhoda, že na našom zozname Valentin Serov figuruje ihneď za Iľjom Repinom – Repin bol totiž jeho učiteľ a veľký vzor. Serov sa však venoval najmä portrétom (najradšej maľoval umelcov, spisovateľov a hercov, mnohé z týchto diel môžete takisto vidieť v Tretiakovke) a jeho štýl bol odlišný od Repinovho – Dievča s broskyňami často označujú počiatkom ruského impresionizmu. Serovovi pózovala 12-ročná Vera Mamontova, dcéra podnikateľa a patróna umelcov, u ktorého tento maliar trávil veľa času. Na obraze pracoval asi mesiac a počas dlhých hodín v ateliéri podľa vlastných slov „to úbohé dieťa umučil k smrti“, keďže bol perfekcionista a chcel zachytiť „sviežosť, ktorú vídame v skutočnom živote, no nie na maľbách.“ Čo myslíte, podarilo sa mu to?

4. Vasilij Surikov: Bojarka Morozovová

Maliar, ktorý sa preslávil rozsiahlymi dielami s historickou tematikou, sa narodil v rodine kozákov. Vyrastal v Krasnojarske a maľovať začal už v útlom veku. K jeho najznámejším obrazom patrí Suvorovov prechod cez Alpy, ktorý si môžete pozrieť v Petrohrade, a tiež Ráno pred popravou strelcov. V Tretiakovke určite neprehliadnete jeho dielo Bojarka Morozovová, ktoré zaberá celú stenu. Zobrazuje vyhnanie ruskej šľachtičnej do kláštora za to, že sa po reforme ruskej pravoslávnej cirkvi odmietla prispôsobiť novému poriadku a pridala sa k tzv. starovercom. Zaujímavé je, že pri maľovaní jednotlivých postáv sa Surikov inšpiroval skutočnými ľuďmi. Všimnite si napríklad muža sediaceho na zemi v otrhaných handrách a so šatkou na hlave – jeho predobrazom bol moskovský bedár, ktorý napriek krutej zime a snehu sedel vonku na ulici a predával uhorky.

5. Michail Vrubel: Sediaci démon

„Otec ruskej avantgardy“ pôvodom z Petrohradu sa v svojej tvorbe inšpiroval symbolizmom, secesiou, ale aj klasickou literatúrou. Vytvoril ilustrácie k dielam najvýznamnejších ruských aj svetových spisovateľov, ako sú napríklad Tolstoj, Puškin, Goethe či Shakespeare. Na motívy Lermontovových básní namaľoval sériu obrazov s postavou Démona, ktoré si spočiatku vyslúžili kritiku za „hrubosť, ohavnosť, absurdnosť a karikatúru“. Dnes je Vrubelovi v Tretiakovke venovaná celá jedna sála. Okrem Sediaceho démona si všimnite tiež Padlého démona – Vrubel túto maľbu dokončoval a prepracovával dokonca aj vtedy, keď už visela v galérii.