Fauna a flóra Islandu

Island je krajina, kde máme možnosť vidieť silu prírody na každom kroku. Štyri základné prvky – vzduch, zem, voda a oheň – vyformovali krajinu do unikátnej dokonalosti. Aktívne sopky, sýtozelené trávnaté údolia, fjordy, pláže s čiernym pieskom a divoké ľadovcové rieky sú azda najvýraznejšie rysy islandskej krajiny, ktorá si zachováva svoju čistotu a nedotknutosť. Napriek svojmu názvu, ľad pokrýva iba 10% krajiny, čo ale stále obsiahne najväčšie ľadovce v Európe. Islanďania sú hrdí na svoju spätosť s prírodou, harmonické spolunažívanie a sú odhodlaní ochrániť a zachovať svoje bohatstvo. Dbajú na ekológiu a radia sa medzi najzelenšie krajiny sveta. Island stojí na čele produkcie obnoviteľnej energie a takmer každá domácnosť na ostrove získava teplo a energiu z obnoviteľných zdrojov.

Koho z ríše zvierat môžete stretnúť na potulkách ostrovom?

Fauna na Islande je bohato zastúpená prevažne vtáctvom a morskými živočíchmi. Ornitológovia majú krajinu v obľube a často ju navštevujú, práve za účelom sledovania vtákov v letnom období hniezdenia. Island je domovom pre mnohé prímorské vtáky, najmä alky, roztomilé čierne vtáčiky s bielym bruškom a oranžovým zobáčikom, ktoré zdobia snáď každú druhú pohľadnicu a suvenír z Islandu. Bohužiaľ, v dôsledku klimatických zmien a masovému lovu populácia aliek dlhodobo klesá.

V súčasnosti ostrov obýva zhruba 85 druhov vtákov, väčšina z nich hniezdi na útesoch. Mnoho z nich prebýva v mestských oblastiach Reykjavíku, v blízkosti jazera Tjörnin. Pestrá populácia vtákov sa vyskytuje aj pri veľkých jazerách. Severný región pri jazere Mývatn je považovaný za raj pre pozorovateľov vtákov. Je domovom pre viac ako 14 druhov vodného vtáctva. V kopcoch a rašeliniskách je vtáčia populácia ešte rozmanitejšia.

Keď bol ostrov obývaný v 9. storočí, jediný domáci suchozemský cicavec bola arktická líška, ktorá prišla na Island na konci doby ľadovej cez zmrznuté more. Avšak, väčšina domácich zvierat, ktoré osadníci priniesli so sebou, ostala nezmenená a vyvíjala sa v izolácii. Najznámejší príklad je určite Islandský kôň, unikátne plemeno menšieho vzrastu. V roku 982 islandský parlament schválil zákon, ktorý zakazuje import akýchkoľvek plemien koňa do krajiny. V praxi to znamenalo, že kone sa udržiavali v úplnej izolácii od zvyšku sveta a vo výsledku je teda islandský kôň najčistejší na svete. Jednotlivé kone sa môžu exportovať, no ak raz opustí krajinu, už sa viac nemôže vrátiť späť. Islandské koníky sú veľmi priateľské, neboja sa ľudí, v zdraví sa dožívajú vysokého veku a vyskytujú sa až vo viac než 40 farebných odtieňoch srsti.

Ďalšie domáce zvieratá typické pre Island sú ovca, koza, dobytok a islandský ovčiarsky pes. Ovečky sa chovajú okrem mäsa a mlieka aj na vlnu, z ktorej sa potom vyrábajú okrem iného aj nádherné svetre s charakteristickým polkruhovým vzorom. Ovce a kozy sa voľne pasú na zelených pastvinách počas celej jari a leta. Na konci sezóny, pred zimou, nastáva „réttir“ – sviatok oviec a populárna udalosť pre domácich. Ovečky sa naženú do obrovského košiara, kde si ich majitelia musia spoznať a odviesť domov.

Medzi najznámejšie divo žijúce zvieratá ostrova patria arktická líška, norky, myši, potkany, králiky a soby. Polárne medvede občas na ostrov zablúdia, cestujúc na kusoch ľadu až z Grónska. Islandské vody sú plné života v podobe tuleňov, veľrýb, delfínov a viac ako 300 druhov rýb. Sledovanie veľrýb na výletných člnoch je obľúbená aktivita turistov.

A čo flóra?

Starý vtip: „Čo treba spraviť ak človek zablúdi na Islande? Postaviť sa!“ odkazuje na absenciu lesov na ostrove. Nie vždy tomu tak bolo. Pred príchodom prvých osadníkov bol ostrov zalesnený. Ľudia postupne vytínali lesy a narušili tak jemný ekosystém. Výrub stromov spolu s vulkanickou aktivitou a pohybom ľadovcov prispievali k erózii pôdy, až dnes nakoniec iba štvrtina Islandu má súvislú vrstvu porastu. Krajina začala nedávno podnikať prvé kroky k zastaveniu erózie a obnoveniu lesa. Zalesňovacie schémy a práca dobrovoľníkov priniesli ovocie: vznikli nové brezové lesíky na východe a severe krajiny. Sadenie nových stromčekov prirodzene zvyšuje ich množstvo, no pôvodnej miere zalesnenia sa krajina už zrejme tak jednoducho nevyrovná.

V krajine rastie zhruba 470 druhov pôvodných rastlín a približne polovica sa považuje za „ľadovcových preživších“ z doby ľadovej. Island je unikátny v mnohých smeroch a flóra je jeden z tých najvýraznejších – obrovské skaliská, kamenné púšte, piesok, lávové polia a thufury (unikátne mrazové pôdne kopčeky) pokrývajú celý ostrov. Vegetácia je najmä trávnatého charakteru: lúky, kríky,pasienky. Rašeliniská a močiare sú rozsiahle. Medzi ďalšie formy vegetácie patria kríky s nízkym rastom, najmä vres, višňa, brusnica, medvedica, vŕba a trpaslicová breza.

Na Islande rastú aj kvety, „Holtasóley“ bola v minulosti zvolená ako národná kvetina Islandu. Je to biely arktický kvietok a vyskytuje sa v každom regióne krajiny.

Arktický tymian, „Blóðberg“, rastie naprieč celou krajinou a obľubuje pieskovú pôdu, o ktorú na ostrove nie je núdza. Používal sa ako bylinka na výrobu čaju, dokonca sa považoval za liečivý s pozitívnymi účinkami na srdce a čistenie krvi. Svoje využitie našiel aj v gastronómii, často sa prirovnáva k oreganu.

Ak ste niekedy cestovali krajinou, určite ste mali možnosť zbadať rozsiahle polia plné drobných fialových kvietkov - Lupinus nootkatensis, vo voľnom preklade do slovenčiny aljašská lupina. Rastlina nie je pôvodne islandská, ale bola na ostrov privezená v roku 1945 za účelom zvýšenia úrovne dusíka v pôde a redukcie erózii. Jej výskyt sa však rozšíril rýchlejšie, ako si ktokoľvek dokázal predstaviť, čo sa nestretlo len s pozitívnym ohlasom v radoch domácich obyvateľov.

Na Islande rastie aj množstvo bobuľovitého ovocia. Domáci milujú zber bobúľ a je to ich kultúrna tradícia, ktorá má aj vlastný názov – „berjamó“. Vyrábajú marmelády, želé, dezerty a ochucujú si nimi svoju typickú dobrotu – mliečny výrobok Skyr. Obdobie zberu bobúľ trvá zvyčajne od augusta do polovice septembra. Ovocie rastie voľne v prírode, bez použitia pesticídov a predstavuje skutočnú lahôdku.

Islandský lišajník je spolu s machom je považovaný za prvú rastlinu ktorá bola schopná prežiť v lávovom povrchu a stále sa jej darí v extrémnych podmienkach. V islandčine sa volá „fjallagrös“, čo sa prekladá ako „lesná tráva“. Dlho sa jej pripisovali liečivé účinky na zmiernenie kašľa a pľúcnych chorôb. Keď Vás pri prechádzke krajinou budú lávové polia plné zelených a čiernych machových vankúšov lákať, aby ste sa cez ne prešli ako po koberci, alebo si na ne ľahli ako na mäkkú deku, pamätajte, že mach je v skutočnosti veľmi citlivý a aj mierne natrhnutie môže spôsobiť nenapraviteľnú škodu. Preto platí: pozerajte, vnímajte krásu očami, ale nedotýkajte sa. Mach je niečo tak ikonické pre Island, niečo, čo zdobí krajinu už dlhé roky, preto buďme ako turisti ohľaduplní a nenechávajme za sebou stopy.