Gruzínsko - široké srdcia, veľké nosy

Krajina ležiaca na pomyselných hraniciach Európy a Ázie sa v posledných rokoch stáva pre turistov čoraz atraktívnejšia. Extrémov sa však nemusíte obávať, na ulici stretnete stále viac domácich ako turistov. O autentické a pritom neopozerané miesta nie je núdza.

Čarovná atmosféra mestečiek
Napríklad taká Mtsketa. Má nádhernú starobylú architektúru, hlavne veľa kostolov, z ktorých je väčšina zapísaná v UNESCO. Niet sa čo čudovať, už od čias staroveku, kedy bolo kresťanstvo vyhlásené za oficiálne náboženstvo krajiny, slúži ako sídlo predstaviteľov gruzínskej ortodoxnej cirkvi.
Určite nevynechajte ani návštevu Kazbegi, ktoré od hlavného mesta delí cca 150 km. Je to skvelý východiskový bod na nenáročné túry do okolia Kaukazských vrchov, ktorých štíty dosahujú výšku 5 000 m. n. m. Turistická trasa vedie cez dedinku Gergeti, na ktorej konci je kopec s kostolom Najsvätejšej Trojice. Výhľad z cesty ako aj z kostola (1 800 m. n. m.) je nádherný a vaša námaha sa určite vyplatí. Kostol pochádza z 14. storočia a je výkladnou skriňou gruzínskej sakrálnej architektúry. Vďaka svojmu umiestneniu bol kostol uchránený pred ničivou ľudskou rukou a jediné, čo sa na ňom podpísalo, je zub času.

Z iného súdka je miliónová metropola Tbilisi, ktorá bola vystavaná na sírnych prameňoch. Zaujímavé sú kúpeľné domy, kde je možnosť vychutnať si masáže alebo sa počľapkať v bazéne. No na zimu sa stáva hlavným mestom Gruzínska Gudauri. Ponúka viac ako 50 km upravených zjazdoviek a pomerne kvalitné služby ubytovania a stravovania. Najvyššie vás lanovka vyvezie do výšky 3 000m.n.m.. 

Jedlo, ticho, tekutiny...
Gruzínske jedlo je veľmi rôznorodé a jeho dostupnosť je porovnateľná s našimi fastfoodmi - dostanete sa k nim na kažom rohu. Khinkali, knedlíčky plnené mletým mäsom, sú veľmi populárnym jedlom. Sú skvelo dochutené čerstvými bylinkami, vypestovanými v lokálnych záhradkách. Medzi turistami je veľmi obľúbená aj kalorická bomba khachapuri. Jemné cesto sa vyvaľká a naplní syrom alebo mäsom. Potom sa buď vyformuje do tvaru lodičky, alebo sa preloží a náplň sa ukryje dnu. Pečie sa pár minút pri vysokej teplote. Ak vám napadla podobnosť s pizzou, nechajte si to pre seba a určite to pred miestnymi nevyslovte nahlas.

Gruzínci vás ponúknu jedlom iba raz. Ak poviete “nie”, na rozdiel od našich starých mám to rešpektujú a viac vás neponúkajú.

Miestna klíma zabezpečuje obyvateľom ovocie a zeleninu výnimočnej kvality a chuti, čo oceníte v prípade, že v strave preferujete rastlinné zložky. Okrem iného sa tu veľmi dobre darí vínnej réve, veď výrobe vína sa tu venujú už viac ako 8 000 rokov. Srdcom gruzínskeho vinárstva je Kakheti, kde nájdete množstvo domácich, lákajúcich do svojich menších či väčších vínnych pivničiek, ponúkajúc víno podľa chuti a rozpočtu účastníkov.

Dvere srdca dokorán

Gruzínci sú známi tromi charakteristickými črtami - pohostinnosťou, snahou pomôcť v každej situácii a veľkým nosom. Predovšetkým na dedinách ľudia pokojne pustia cudzincov do svojich obydlí, pohostia a poskytnú nocľah. A čo sa týka výrazného nosa, je čoraz zriedkavejší, keďže medzi plastickou chirurgiou je v Gruzínsku top práve rhinoplastika.

Gruzínci sú národ hrdý na svoju poéziu, maliarstvo, kinematografiu, divadlo, architektúru, no najviac zo všetkého na ľudové piesne a tance. Polyfónické piesne, zapísane do Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, sú súčasťou ich večernej zábavy a určite si ich zamilujete.

Gruzínsko máme precestované a radi vás tam zoberieme. Pozrite si fotky z nášho výletu.