Sopky Islandu

Island je krajina plná prírodných zázrakov, kde sú mrazivé sily ľadovcov a arktického počasia v neustálom boji s výbušným teplom zemských hlbín. Výsledkom je krajina neuveriteľných kontrastov, podčiarknutá dychberúcimi výhľadmi a krásou, ktorú nenájdete nikde inde vo svete.

Vznik ostrova je úzko spätý s vulkanickou činnosťou Zeme. Ostrov sa formoval v troch etapách a jeho povrch vznikol prevažne z lávy. Nachádza sa nad bodom stretu európskej a americkej litosferickej platne, ktoré sa hýbu. Tento pohyb má za následok vznik puklín, cez ktoré sa na povrch pretláča láva a sopky zrazu ožívajú. Aktívna sopečná činnosť v minulosti viedla ku vzniku takých rarít, ako sú gejzíry, horúce pramene, lávové polia, jaskyne a útesy.

Na Islande sa nachádza viac ako 130 činných a nečinných sopiek a podmorských vulkanických systémov. Ich výbuchy sú nepredvídateľné, no majú istú mieru pravidelného opakovania. Niektoré z nich naposledy vybuchli pred niekoľko tisíc rokmi, iné v minulom storočí, naposledy bola zaznamenaná erupcia v roku 2014.

Hrozba dôsledkov erupcie pre obyvateľov ostrova je v súčasnosti minimálna. Seizmické stanice v krajine vedia spoľahlivo predvídať erupciu a vďaka tomu sopku monitorovať. Pri prvých náznakoch dunenia sú ohrozené oblasti včas varované. Najaktívnejšie sopky sa nachádzajú ďaleko od miest. Na celom južnom pobreží sa nachádza minimálny počet miest a osád kvôli tomu, že najväčšie činné sopky ako Katla a Eyjafjallajökull sú práve na juhu, ukryté pod vrcholmi ľadovcov. Prípadná erupcia by mohla zapríčiniť masívne ľadovcové povodne, ktoré by vedeli dosiahnuť dostatočnú silu vyhladiť všetko, čo sa nachádza medzi nimi a oceánom. Takto vznikli čierne pláže plné sopečného piesku na južnom pobreží.

Ktoré sopky sa oplatí vidieť na Islande?

Eyjafjallajökull

Sopka skrývajúca sa pod ľadovcom na juhu ostrova je považovaná za najslávnejšiu v dôsledku erupcie v apríli v roku 2010, kedy svojím popolom spôsobila výrazné problémy v leteckej preprave. Nielen, že zastavila všetky lety z a do krajiny, prerušila lety v rámci celej Európy. V tom čase zúrila v krajine aj ekonomická kríza a Islanďania, jeden z najoptimistickejších národov sveta, v mene svojho národného hesla Betta Reddast (všetko sa vyrieši), žartovali: We may not have cash, but we have ash (Síce nemáme peniaze, ale za to máme popol).

Thrihnukagigur

Unikátny prírodný fenomén v podobe jedinej sopky na svete, do ktorej sa dá vojsť. Sopka spí už približne 4 tisíc rokov a nehrozí žiadne riziko výbuchu, čo činí z návštevy lávovej komory bezpečný a jedinečný zážitok. Do priestoru sa dá dostať zo zeme pomocou baníckeho výťahu, ktorý návštevníkov zvezie až do hĺbky 120 metrov k samotnej jaskyni s rozlohou futbalového ihriska. Okrem fascinujúcej rozlohy jaskyne, unikátne na tejto jaskyni je jej pestré sfarbenie. Láva, ktorá vytvorila jaskyňu, obsahovala množstvo prvkov (železo, meď a síru). Steny jaskyne sú tak pokryté žiarivými odtieňmi rôznych farieb. Sfarbenie je tak sýte, až je ťažké uveriť, že je naozaj prírodné. Návštevníci sa môžu kochať nádhernou scenériou, fotiť a objavovať, no je zakázané odnášať si kúsky lávových kamienkov.

Hekla

Sopka Hekla, prezývaná aj ako brána do pekla, patrí k najaktívnejším vulkánom v Európe. Najväčšiu erupciu zažila pred asi 3 tisícročiami. Odvtedy sa erupcie vyskytli ešte mnohokrát. Jej popol zatemnil oblohu na niekoľko dní, zničil pastviny a priniesol hladomor. V roku 1948 vyvrhla Hekla toľko popola, že sa dostal až do Ruska a sopečný mrak vystúpil až do výšky 20 kilometrov. V roku 1970 milióny ton lávy zničili úrodu a zadusili množstvo domácich zvierat. Posledná erupcia z 26. februára 2000 bola relatívne mierna. Hekla sa nachádza v juhozápadnej časti krajiny, v hornatej oblasti Fjallabaki a zhruba 8 hodinový výstup na jej vrchol (1491 m) je súčasťou itinerárov mnohých turistov.

Snæfellsjökull

Jedna z najnavštevovanejších sopiek Islandu. Nachádza sa na polostrove Snæfellsnes, v západnej časti ostrova a je súčasťou národného parku. Snæfellsjökull je obzvlášť známa pre svoju rolu v islandskej kultúre. Mnohí umelci boli inšpirovaní jej krásou, napr. islandský spisovateľ, držiteľ Nobelovej ceny, Halldór Laxness, vyzobrazil sopku do románu Under the Glacier. Jules Verne považoval sopku ako vstupnú bránu na ceste do jadra Zeme vo svojom dobrodružnom románe Cesta do stredu Zeme.

Askja

Bola neznáma až do roku 1875, kedy nastala masívna erupcia, pri ktorej popol otrávil pôdu a domáce zvieratá v celej krajine, no najmä v oblasti východných fjordov. Táto erupcia spôsobila emigráciu mnohých obyvateľov do Severnej Ameriky. Dnes je Askja populárna vďaka svojmu jazeru, ktoré sa pri erupcii v kráteri vytvorilo. Napriek tomu, že sa nachádza relatívne vysoko, voda v jazere bola dlhé roky teplá. V súčasnosti je väčšinu roka zamrznutá, no v susednom kráteri Víti sa vytvorilo geotermálne jazero, v ktorom sa dá aj kúpať.

Vulkanický systém pod ľadovcom Vatnajökull

Ľadovec Vatnajökull s rozlohou 8100 km2 je považovaný za najmohutnejší v Európe. Nachádzajú sa pod ním viaceré sopky. Sopka pod jazerom Grímsvotn je údajne najsilnejšia. V roku 1934 sa z jazera valila voda takou rýchlosťou, že spôsobila odklad dokončenia hlavnej cesty. Ďalšia sopka, Laki, vybuchla nečakane v roku 1783 a pri jej erupcií zomrela pätina obyvateľstva. Ľadovec Vatnajökull je často navštevovaný pre jeho ľadovcovú jaskyňu a populárne fotogenické miesto, lagúnu s plávajúcimi kúskami ľadovca, Jokulsarlón, na ktorý Vás zoberieme s našou cestovkou.

Bon voyage...