Blanka Ulaherová: Cestovanie ma naučilo minimalizmu

Spomínate si, ako začala vaša cestovateľská vášeň?

Som narodená v znamení strelca a tí sú dobrodruhovia a cestovatelia. Vždy som rada cestovala, hoci za mojich mladých čias som mohla do zahraničia len socialistického, maximálne do trochu inak socialistickej, voľnejšej Juhoslávie. Prvýkrát som sa na "Západ" dostala v marci 1988, keď sme absolvovali trojdňový zájazd s Čedokom "Za hranice všedných dní", ako hlásal ich slogan. Vtedy sme navštívili Viedeň. Tomuto silnému zážitku som venovala článok. Druhou západnou krajinou bolo Dánsko, za malou morskou vílou sme sa vybrali pár mesiacov pred nežnou revolúciou, v júni 1989. Takisto s Čedokom. Po revolúcii sme sa rozbehli, podobne ako státisíce ostatných, dobiehať zameškané a obdivovať nevídané. Čiernomorské dovolenky v Bulharsku a Rumunsku sme zamenili za atraktívne znejúce Chalkidiki a Costy Bravy, namiesto NDR sme zamierili viac na západ. Však už vlastne ani NDR neexistovala. Spoznávali sme Viedeň, Paríž, Londýn, túlali sa Rímom, obdivovali gondoly v Benátkach. Západu som sa však čoskoro nabažila, postupne to u nás začalo vyzerať podobne. Urobila som obrat o 180 ° a vydala sa na východ. Prvou dobrodružnou cestou bol výlet vlakom do Užhorodu v roku 2005 - a ďalšie dve cesty po Ukrajine sme so synom absolvovali v nasledujúcich dvoch mesiacoch. V ďalších rokoch sme Ukrajinu precestovali vlakom krížom - krážom. Potom pribudla ďalšia moja srdcovka - Balkán. Macedónsko, Čierna Hora, Bosna, Srbsko, Albánsko, Kosovo... Najskôr sme cestovávali vlakom. V súčasnosti využívame nízkonákladové lety, ktoré šetria čas aj peniaze. Postupne sme sa dostávali ďalej, spoznali sme Strednú Áziu aj Emiráty. Veľa miest sme navštívili viackrát, ešte viac nás však, dúfam, čaká.

Ktoré z krajín, ktoré ste navštívili, vo vás zanechali najsilnejší dojem?

Mne sa páči všade. Keď som sa vrátila v roku 1996 z Izraela, dlho som si nevedela predstaviť, že by sa mi mohlo páčiť ešte niekde inde. Potom som si obľúbila Grécko - to musím mať každý rok. Milujem tú krajinu s jej vôňami, hudbou, ktorá znie z reštaurácií, kde si dávame gyros, antické pamiatky, tú jej typickú ospalosť, slnko, krásne čisté moria, ľudí, ktorí nekradnú... Ale najsilnejší dojem vo mne zanechala návšteva Iránu.

Áno? Aká je to krajina?

Krásna, s najlepšími ľuďmi na svete. Nikdy som nič také nezažila. Prvýkrát sme tam boli vlani - spolu so synom a dvoma dcérami - v novembri. Keď sme sa vrátili, štyri dni sme chodili smutne ako telo bez duše a spomínali. Na piaty deň sme si kúpili letenky do Teheránu a v marci sme Irán navštívili opäť. A opäť to bolo nádherné, skvelé, nezabudnuteľné. Určite tak bude aj v novembri, kúpili sme si totiž už ďalšie letenky.

Čo chystáte/precestovali ste tento rok?

Od januára som navštívila Maroko, Emiráty, potom ten spomínaný Irán, ďalej Kazachstan a práve sa chystám do Azerbajdžanu. Koncom júna to bude Bielorusko, v júli tradičné Grécko - tohto roku sme si vybrali ostrov Santorini. No a v novembri opäť Irán a na december už máme zakúpené letenky do Dubaja. Podľa mňa však ešte niečo medzi tým pribudne, ako vždy, keď objavíme lacné letenky.

V čom vás cestovanie zmenilo ako osobnosť, čo si myslíte?

Naučilo ma minimalizmu - cestovať len s príručnou batožinou, vyspať sa hoci aj na letiskovej dlážke - a rôznym praktickým veciam, ako nájsť hocikde voľnú wifi či zásuvku na nabíjanie mobilu.

Ako sa Vám darí zladiť zamestnanie a záľubu v cestovaní?

Už som oficiálne na dôchodku, i keď chodím ešte vypomáhať do bývalého zamestnania. Ale aj predtým sa to dalo, naše cesty sú väčšinou predĺžený víkend a do tých 25 dní dovolenky sme sa vždy nejako pomestili.

Čo Vám nikdy nesmie chýbať na cestách?

Pas, peniaze, platobná karta, hygienické potreby, deka, fotoaparát, mobil, okuliare plus nejaké oblečenie a spodné prádlo na každý deň.

Niekoľkokrát ste boli na Ukrajine. Čím Vás oslovila táto krajina?

Je to veľká krajina a veľmi rôznorodá, hoci teraz už trochu menšia. Radi sme chodievali na Podkarpatskú Rus, aj na Krym. Je mi napríklad ľúto, že som napriek dvom návštevám Bachčisaraja nevidela skalné mesto Čufut Kale - vždy sme si hovorili, že nabudúce to už určite dáme, ale teraz je to komplikovanejšie a na cestu na Krym by sme potrebovali víza. Nádej však zomiera posledná a možno to Čufut Kale ešte predsa niekedy uvidím.

Aký je život v Kirgizsku a Azerbajdžane? A ľudia?

Kirgizsko je stredoázijská republika s krásnymi vysokými horami, s jazerom Issyk Kul a s dobrými šašlíkmi. Azerbajdžan je podkaukazská krajina s rovnako krásnymi horami a s Kaspickým morom. V oboch sa dá dohovoriť po rusky, mladí Azerbajdžanci sa však na ruštinu už veľmi nechytajú. Ľudia sú všade dobrí, na svojich cestách stretávam len takých. Nikdy som sa nestretla s niečím zlým, ale to je spôsobené aj mojou povahou večného optimistu, takže ak sa niekedy aj niečo nepríjemné prihodilo, po čase sa na tom dobre pobavím. Napríklad, keď sme v marci zmeškali o pár minút vlak z Teheránu do Jazdu, na ktorý sme si horko-ťažko zohnali lístky cez internet za bitcoiny, a museli sme zháňať náhradu - autobus, ktorým sme cestovali 11 hodín. Alebo keď nám zrušili let z kirgizského Biškeku do Oša a išli sme natlačení s ďalšími piatimi cestujúcicmi 12 hodín v dodávke cez celú krajinu.

Počas študentských rokov ste strávili mesiac v Leningrade. Ako si naň spomínate? Chystáte sa skonfrontovať si spomienky so súčasnou realitou Petrohradu?

Leningrad bol úžasný, boli sme tam v júli 1979. Ešte boli biele noci. Našli sme tam množstvo priateľov. S jedným z nich, s Borisom, som si potom 17 rokov písala a bola som ho pozrieť v Izraeli, kam sa v roku 1989 aj so svojou rodinou vysťahoval. Jasné, že by som sa tam rada vrátila.

So zážitkami z ciest sa delíte na svojom blogu. Čo Vám to dáva?

Asi si trochu masírujem svoje ego. Ale inak som rada, ak moje články oslovia čitateľov. Teším sa každému diskusnému príspevku a každému mailu. Blogovaním som získala množstvo nových známych, tuším polovicu mojich fejsbukových priateľov poznám vďaka blogu a napriek tomu, že sme sa s väčšinou z nich nestretli, som rada, že ich mám.

Blanke ďakujeme za rozhovor a prajeme veľa príjemnych zážitkov na cestách!