Milan (bez mapy) Bardún: Vďaka cestovaniu mám život, po ktorom som túžil
Milan cestuje bez mapy tretím rokom. Za ten čas sa stihol so svojím blogom vyšvihnúť medzi najčítanejšie na Slovensku. Písaním o cestovaní sa živí, vďaka čomu má život, po ktorom túžil. Milan Bardún nám porozpráva o tom, ako sa žije "zamestnanie travel blogger" a či je to naozaj dream job.
Milan, píšete “cestovateľský blog, ktorý trhá Slovákov z kancelárskych stoličiek”. Kedy ste sa z kancelárskej stoličky odlepili Vy?
Správne. Bolo to presne tri roky po založení blogu, v roku 2016. Biznis okolo Bez Mapy som budoval tri roky a posledné dva z toho profitujem. Cestovateľský blog Bez Mapy patrí so svojimi 70 000 zobrazeniami mesačne medzi najčítanejšie blogy na Slovensku. A to som nikdy nevyhral súťaž Bloger Roka a nebol v Chorvátsku. Irónia?
Koľko hodín do dňa teraz trávite prácou - cestovaním, písaním článkov, pr aktivitami..je ťažké zadefinovať si voľný čas, keď je práca zároveň záľubou?
Nerátam si to, keďže množstvo práce, ktoré robím, je nevyvážené. Niektoré týždne sa nepostavim od počítača, iné od jazera, haha. So zadefinovaním času som mal zo začiatku problém. Keď ste sami sebe šéfom, viete, čo všetko treba spraviť koľko toho je. Mal som z toho stres a robil do noci a cez víkendy. Dnes notebook vypínam väčšinou o piatej večer a cez víkendy je odložený v šuplíku.
Venujete sa aj destinačnému manažmentu. Čo by mohlo Slovensku pomôcť, aby sa stala medzi cestovateľmi zaujímavejšou destináciou? Ktorá krajina s prepracovaným destinačným manažmentom by nám mohla slúžiť ako vzor?
Slovenský cestovný ruch je v kaši. Stačí sa pozrieť na logo Good Idea Slovakia. Problém je, že na horných stoličkách sedia takmer dôchodcovia, ktorí nevedia, čo je SEO, Instagram, hešteg a najradšej by robili PR formou rozdávania pagáčikov a letákov na námestiach. Našťastie sa tam dostal pán Igor Donoval, ktorý, verím, dá slovenský cestovný ruch do poriadku. Ako vzor by nám mohla slúžiť India či Izrael, alebo Rakúsko.
Robíte aj recenzie hotelov na Slovensku. Aká je na Slovensku úroveň ponúkaných služieb?
Priepastne rozdielna. Zažil som 4 hviezdičkové hotely v Tatrách, ktoré mali otrasný servis. V Grand Hoteli Bellevue mi naservírovali cestoviny z Lidla, ktoré si kupujem za 80 centov. Omáčka bola riedka, porciaa stala trinásť eur a chutila príšerne. Rovnako to bolo aj s kuracím šalátom. V Bardejove v hoteli ma recepčný nazval Blavákom a urazil sa, keď som si s ním nepripil. Na druhej strane, zažil som veľa kvalitných a nadštandardných služieb, ako je hotel Montfort, Kempinski či Wellness Hotel Kontakt. Asi to teda ide dobrým smerom, no chce to čas a zlé recenzie na Googli :)
Blogujete o cestovaní od roku 2013 a za tento čas sa okolo Vášho blogu vytvorila slušná komunita. Našli ste si medzi fanúšikmi aj priateľov?
Pár áno. Ja nie som veľmi spoločenský človek a môj okruh kamarátov pozostáva tak z štyroch ľudí. Nie som typ človeka, ktorého by ste v piatok dostali do klubu. Chodím spávať o desiatej a vstávam skoro ráno, aby som toho stihol čo najviac.
Cestovanie je dnes veľmi trendy a sociálne siete zaplavujú fotky užívateľov z ciest po svete. Vnímate to rovnako? Čo je za tým podľa Vás?
Dnešná generácia je iná ako tá v minulosti. Kým kedysi sa nosilo mať dobrú prácu, dom a auto, dnes je to inak. Ľudia si viac užívajú život, robia menej, venujú sa sebe a vedia, že v hrobe nebudú spomínať na to, pre aké korporácie robili, ale na to, čo zažili. Úplne sa zmenili rebríčky hodnôt a k lepšiemu.
A Vás cestovanie ako zmenilo? Čo Vám dalo a čo naopak vzalo?
Vzalo mi súkromie, bežne ma ľudia oslavujú na letiskách, fotia, zdravia, keď si kupujem kuracie prsia v potravinách. Ale, patrí to k tomu. Čo mi to dalo? Život, po ktorom som túžil. A slobodu.
Milanovi ďakujeme za rozhovor a prajeme inšpiratívne túlanie sa po svete bez mapy.
