Azorské ostrovy očami našej cestovateľky

Ráno 5:30 nás berie taxík spred hotela VIP Executive na letisko v Ponta Delgada. Let máme 7:30, vrtuľové lietadlo s kapacitou cca 80 miest odlieta takmer načas a v peknom počasí preletí okolo najväčšieho ostrova PICO a okolo rovnomennej sopky so zelenými úbočiami, ktorá je zároveň najvyšším vrchom celého Portugalska. Vrch Pico je súčasťou najdlhšieho pohoria na svete - Stredoatlantického chrbta a jeho najvyšším bodom (2351 m) . Výstup na Pico je údajne rovnako obtiažny ako výstup na náš Slavkovský štít či Kriváň, a bez kvalitnej turistickej obuvi (vibramy) vás tam rangeri ani nepustia. Takže snáď niekedy nabudúce.... ale z lietadla vyzerá táto obrovská zelená hora naozaj impozantne.

Sme na letisku v mestečku Horta, hlavnom meste ostrova FAIAL. Kým Stanka rieši prenájom auta, dávame si kávu v letiskovej kaviarničke a posielam zábery z Pica ( keď sa letí zo Sao Miguel na Faial, treba teda sedieť na pravej strane lietadla pri okne a mať šťastie na počasie).

Prenajatým autom sa vydávame po ostrove, keďže lietadlo na ostrov Flores má letieť až o 16:10. Najprv vyhliadka nad mestom MONTE DA GUIA, potom centrum mestečka, park, obrovské stromy, lavičky. A ideme do botanickej záhrady, kde nám premietnu dokument o jej vzniku, fungovaní a o tom, ako si chránia životné prostredie. Na Azoroch sa nachádza 50 endemických druhov rastlín.

Obed si dávame v typickej “cafeterii”, samoobslužnej reštaurácii a o 14:00 sme už na letisku. Čakáme, čakáme, hráme slovný futbal a čítame bedeker.
Lietadlo pred nami na ostrov Flores odletelo, naše bohužiaľ už nie, let zrušili kvôli nepriaznivému počasiu (vietor cca 70 km/h). So Stankou teda ideme prebookovať let na Flores na nasledujúci deň a pokúsiť sa o letenky z Flores priamo na Terceiru, aby sme mohli pokračovať v pôvodnom itinerári. Treba mať na to nervy a ústretový personál, a tak aj bolo, dostali sme znova pekné ubytovanie v hoteli do Canal, dokonca samostatné izby, stravu a bus na letisko... a samozrejme, letenky boli a dali sa prebookovať.

Ubytujeme sa teda v hoteli a najprv ideme na drink v najtypickejšej krčme Horty Peter's Cafe Sport, je tu dokonca slovenská vlajka, veľa ľudí, dlhá čakacia doba a milý, i keď troška spomalený personál. Dávame si vynikajúci caipirinhu, pijeme ju vonku pri promenáde, osviežené ideme na fajn večeru v hoteli a pri dobrom zákusku Oreo dávame fajn rozhovor.

Deň 6.

Raňajky v hoteli do Canal, Stanka prenajala van a šoféra, ktorý nás vezie hore ku caldere, okolo nej sa robia túry. Momentálne je tu však veterno a hmlisto, ale aspoň máme predstavu, ako to v takomto počasí vyzerá.
Zato na ďalšej zastávke - čiernom cípe ostrova so sopkou Capelhinos - je slnečno, horúco a od čiernej lávovej pôdy poriadne pripeká a dobre fučí. Fotíme si maják, pobrežie, okolie a vezieme sa cez dedinu Capelhinos späť do Horty. Máme dosť času, treba ísť po uličkách, do múzea, a aspoň pozrieť suvenírové obchody, keďže v Horte sa všetko točí okolo mora a veľrýb. Inak Faial akoby bol zeleno čierny, tú čiernu časť tvorí práve sopka Capelhinos. Faial je považovaný za najzápadnejší bod Európy, lebo sa nachádza ešte na európskej litografickej doske. Vždy sa tu zastavila každá loď, ktorá sa plavila do Ameriky a aj prvé lietadlo, ktoré letelo ponad Atlantik v r . 1919. Kotvil tu James Cook a ostrov navštívil aj spisovateľ Mark Twain.

Horta je hlavné mesto portugalskej legislatívy a sídli tu aj parlament... toľko faktografia. Vlastne jej časť. V hoteli si ešte dávame obed a cca 14:00 nás autobus odvezie na letisko, ktoré po zrušenom lete už dôverne poznáme. Takže druhý pokus odletieť z Faialu na Flores sa vydaril, odlietame načas o 15:25 v krásnom počasí, let je hladký a trvá asi hodinku.

Keď sa podvozok vrtuliačika dotkne zeme v Santa Cruz, letisku na Floresi, vypukne potlesk a jasot. Tak sa nám konečne podarilo dostať sa na najkrajší azorský ostrov, ktorý má vo svojom názve kvet.

Stanka prenajíma van so šoférom, vezie nás na malé parkovisko , kde sa prezlečieme do turistického odevu a vydávame sa na výstup k najznámejším vodopádom ostrova. Cestička vedie lesom s kryptomériami a levádami k jazeru , do ktorého stekajú vodopády CASCATA DA RIBEIRA DO FERREIRO. Prekrásne a magické zelené miesto, kde strávime sami v sebe asi hodinku. Za mňa najkrajšie miesto, na akom som kedy bola, raj na zemi a feng-šuej v priamom prenose.
Po raji na zemi sa vrátime do reality a schádzame tou istou cestičkou k východziemu bodu na parkovisku, aby sme opačným smerom kráčali cez nádhernú prírodu k dedinke Faja Grande, kde bude večera. Popri ceste rastie divý zázvor, vedie popri kamenných múrikoch, ktorými sú ohradené malé políčka s pasúcimi sa kravami. Trek je to nie krátky, dvojhodinový, výhľady na oceán a zelené kaskádovité políčka stoja za to. Schádzame teda popri kamennom plote do Faja Grande, kde si v typickej rybárskej reštaurácii Papa diamondes dávame zaslúženú veľkú večeru. Všetky sme sa zhodli na treske - bacalhao.

Keď o 22:00 vyjdeme, už je tma, čaká nás van so šoférom a vezie nás na ubytovanie v Santa Cruz, blízko letiska, u pani domácej, v typickom azorskom domčeku. Kým sa ubytujeme a ideme spať, je takmer polnoc. Máme za sebou jeden z najrušnejších a “najturistickejších” dní.

Deň 7.

Domáca pani nám nachystala raňajky, 9:00 nás čaká van so sprievodkyňou Goret, ktorá nás celý deň vozí po ostrove a zastavuje na rôznych vyhliadkach. Miraduoro caimbros, Miraduoro dos Cedros, Miraduoro da Pedrinha atď.. Ideme navštíviť 7 jazier, stojíme na vyhliadke nad každým z nich a k jednému ideme krásnou prírodou krátkym trekom. Na jednej z vyhliadok je veľmi blízko najvyšší vrch ostrova: Alto Pico da sé. Po obede v tej istej reštike ako včera nás Goret vezie k ďalšiemu krásnemu vodopádu ostrova, CODFISH PONDS (Treskové rybníky) - obrovský vodopád. Dole v jazierku sa ľudia napriek zákazu kúpu. Po Codfish ponds pokračujeme okolo celého ostrova k ďalším jazerám a výhľadom. Končíme v Santa Cruz v kostolíku a večer je oslava, hudba a tanec na hlavnom maličkom námestí.

Deň 8.

Výlet na ostrov Corvo. Corvo je najmenší azorský ostrov, patrí k západnej skupine súostrovia, leží už na severoamerickej tektonickej platni. Má šírku 4, dĺžku 6 km a tvorí ho jediný vyhasnutý stratovulkán (720 mnm) s obrovskou kalderou, na dne ktorej je jazero. Na ostrove je jediná dedina Vila do Corvo (400 obyvateľov). Zaujímavé je, že elektrina a telefon tu boli zavedené až v r. 1973 - dovtedy sa komunikovalo so susedným ostrovom Flores pomocou rádiového spojenia alebo dymovými signálmi.

Ako sa sem dostať? Najlepšie z Flores rýchlym motorovým člnom, plavba trvá cca 45 minút a začína prehliadkou útesov na ostrove Flores. Zážitok je to prekrásny, more v skalných útesoch hrá všetkými odleskami modrej a z útesov do mora stekajú vodopády. Vo vode sa občas dajú zhliadnuť medúzy portugalské, vyzerajú ako fialové nafúknuté mikroténové sáčky.
Ostrov má aj maličké letisko, my sme však šli z rýchločlnom, počasie prialo, slnko pripekalo, more bolo hladké ako hodvábna šatka.

Po príchode na ostrov sme sa vyviezli prenajatým vanom serpentínami na okraj kaldery, a keďže na Corvo sa chodí na treky okolo lagúny na jej dne, my sme neboli výnimkou. Počasie sa však zvrtlo, z dna kaldery fučalo, hmla a dosť sa ochladilo. Schádzame dole trávnato-skalným terénom k lagúne, zelené ostrovčeky v nej majú bizarné zvieracie tvary. Trek okolo lagúny nám trvá 2,5 hod, prejdeme 7,5 km a prekonáme 500 výškových metrov. Trek je to zelený, so všadeprítomnými hortenziami na úbočiach a pasúcimi sa kravami a býkmi, zrejme zvyknutými na turistov, keďže ani za Jankou v sýto ružovej mikine sa žiadny nerozbehol. V jemnom opare sme vystúpili na vrch krátera, kde nás čakal odvoz, serpentínami dole, fotíme sa na vyhliadke s výhľadom na dedinku, kratučkú letiskovú dráhu a oproti sa črtá v diaľke ostrov Flores. Na záver nás náš vodič, “ujo”, autentický domorodec, všetky vystískal. Nuž čo, sú zlatí.

Dole si dávame vodu, pivko, drinky a 17:30 musíme stíhať čln naspäť. V prístave zas svieti slnko, je horúco, endorfíny po zvládnutej túre sú naskákané. Fičíme cez oceán v ústrety Floresu, na mori sloboda a vietor vo vlasoch. Posledný večer na našom ubytku “u tety” si robíme na dvore piknik. Potom sa treba pobaliť a oddýchnuť si, ráno odlietame.
Čo k ostrovu Flores a Corvo dodať? Flores je nádherný, prenádherný ostrov vody. Corvo maličké, zelené, najzápadnejší bod ostrovnej Európy a dostať sa sem chce šťastie na počasie a trpezlivosť naň čakať. Oboje nám bolo dopriate, nie je to samozrejmosť, bola som za to vďačná, sem nezablúdi veľa turistov. Na treku častokrát nie je okolo Vás živej duše... aká rarita v dnešnej masovo-turistickej dobe.

Deň 9.

Opúšťame Corvo a letíme na Terceiru. Ráno 7:00 máme odvoz na letisko a o pár hodín opúšťame tento krásny ostrov. Je slnečno, let krátky, hladký a pokojný, zhora už vidno zelené políčka Terceiry.
Terceira je 3. najväčší ostrov, má 53 tisíc obyvateľov. Hovorí sa, že je najkomerčnejší, pretože jeho hlavné mesto Angra da Heroismo je bývalé hlavné mesto súostrovia s reštauráciami, barmi a zábavou ( o tomto meste neskôr).
My sme sa po šťastnom pristátí natlačili na letisku do maličkého Opela Corsa (5 žien, 5 kufrov a 5 ruksakov), Stanka, vďaka, že si z kufrov vyskladala tetris a prenajala auto, je sezóna a nie je to jednoduché. A ešte si nám vybavila ubytovanie v krásnom štvorhviezdičkovom hoteli Azoris Garden, hneď vedľa prekrásnej botanickej záhrady. Obed si dávame v “zdravej”, modernej, útulnej zeleno-drevenej malej reštaurácii, potom sa vydávame objavovať ostrov.

Unikátom na ostrove sú dva lávové tunely, také “diery do zeme”: Algar do Carvao je hlboká 90 m, takmer vertikálna, dole je jazierko, steny obrastené machom a zhora jemne kvapká voda. Druhá, Gruta do Natal je bývalé vnútro sopky, a prechádza sa tade v lávových tuneloch. Nič pre klaustrofobikov.
Po návšteve tohto lákadla objavujeme prírodné krásy ostrova, kúsok od neho sú dva ostrovčeky - Ilhas de Cabras (Kozie ostrovy), stojíme na vyhliadke nad čiernou plážou, slnko pečie a pečie. A to nás ešte čaká hlavná atrakcia ostrova - portugalské býčie zápasy na lane - “touras a corda”. Konajú sa v lete v dedinke RIBEIRINHA každú sobotu aj nedeľu. Traja domáci šuhaji v typickom kroji vedú býka na jednom lane zvrchu, traja zospodu, jeden ho dráždi a ženú ho hore ulicou, na ktorej sú po oboch stranách zátarasy a za nimi miestni obyvatelia a turisti, prahnúci po tomto divadielku. Krčmy sú plné, aj balkóny a terasky nad ulicou. Nám naša Anastázia vybavila miesto na balkóne nad jednou z krčmičiek, tak sme to mali v priamom prenose pod sebou. Máme z toho videjká a autentický zážitok. Znova sme vlastne mali šťastie byť na Terceire práve cez víkend a zažiť cordu. A zažiť aj páliace azorské slnko, hoci bedeker vraví, že tu teplota nikdy nevystúpi nad 30 stupňov Celzia... veru vystúpila.

Večer to chce niekam si v hlavnom meste Angra do Heroismo vyjsť, tak ideme do príjemnej vinárničky a spojíme to s chutnou večerou, a dosť unavené padáme do perín v tom peknom hoteli na hlavnom námestíčku.

Deň 10.

Prehliadka hlavného mesta Terceiry - Angra do Heroísmo a vyhliadka Serra do Cume, návrat na hl. ostrov Sao Miguel.

Krásny hotelík, skvelé raňajky s výhľadom na prekrásnu botanickú záhradu Duke of Terceira Garden. Tú navštevujeme hneď po raňajkách, čaká nás sprievodkyňa Oľa, Ruska, ktorá sem emigrovala pár mesiacov po začiatku vojny s Ukrajinou.

Oľa nás najprv vodí po botanickej záhrade, rozpráva o flóre ostrova, endemických a exotických rastlinách. Táto záhrada je jedna z najkrajších a určite jedno z lákadiel ostrova. Vedú od nej hore schody k hlavnému pamätníku mesta - obelisku Memória a D. Pedro IV. Stadiaľto je nádherný výhľad na celé mesto, horu Monte Brasil a pevnosť Fortaleza de Sao Joao. Oľa pri obelisku rozpráva o histórii mesta. Zídeme dole botanickou záhradou na námestíčko, dáme kávu, ideme k modrému kostolíku pri malom prístave . Tu má sochu Vasco da Gama, ktorý tu kedysi pristál v roku 1499 na svojej ceste späť do Lisabonu, zo svojej prvej plavby do Indie. Potreboval nabrať širší kurz a tak chytiť priaznivý vietor. Jeho brat Paolo bol ťažko chorý, a tu zomrel, je pochovaný v sakristii tohto modrého kostolíka Nossa Senhora da Guia. Podľa niektorých zdrojom bol Vasco tak zdrvený bratovou smrťou, že na Terceire zostal tri mesiace....

Potom nás Oľa berie do cukrárne na typický azorský zákusok, pomenovaný podľa kráľovnej, ktorá ostrov navštívila, ale to nie je dôležité. Tu mala Janka najlepší zákusok pobytu a tu sme mali najlepšiu sangriu. A príjemné posedenie, z ktorého ešte prejdeme pár malebných uličiek. Angra je totiž iná ako hlavné mesto Ponta Delgada. Angra je v UNESCO, malebná, domy majú krútené kované zábradlia aj výklady obchodov sú iné, sú šik, sú “čistý štýl”, sú elegantné. Śkoda, že je nedeľa a všetko je zavreté.

Oľa sa s nami lúči, my máme osobné voľno, ktoré každá využíva po svojom. A poobede sa zas naskladáme tetrisovo do Opela Corsa a opúšťame toto pitoreskné mesto - najkrajšie azorské.
Poslednou zastávkou je vyhliadka Serra do Cume, z ktorej vidno zelené políčka a obzor tvorený niekoľkými krátermi vyhasnutých sopiek. Stanka vypúšťa dron, Bzučo sa vznesie doďaleka a zachytí zelenú krásu.

A ide sa na letisko Aerogare das Lajes, odlietame večer 20:00, let je to krátky a keď sadáme na dráhu v terajšom hlavnom meste Ponta Delgada, je už tma. A Stanka nám zas dopriala krásne ubytovanie, Janka a Hela sú v známom VIP Executive, my s An v centre v malom butikovom hoteli Talisman. Máme za sebou deň plný farebných zážitkov, slnka a ďalší hladký let.

Deň 11.

Ponta Delgada - hl.mesto ostrova Sao Miguel.

Dnes máme celý deň na hlavné hlavné mesto. (keďže Azory ich majú okrem Ponty ešte 2: Hortu a Angru)
Stretávame sa 10:00 pred hlavnou tržnicou, kde nás čaká Deniska, Slovenka, ktorá tu už pár rokov žije a robí lokálnu sprievodkyňu. Deniska v Ponta Delgade je čosi ako Oľa v Angre. Povodí nás po meste, rozpráva o histórii, festivaloch, lokálnych produktoch (Azory sú známe produkciou mnohých druhov syra), prejdeme sa po hlavnom námestí popod troj oblúkovú mestskú bránu Portas da Cidade, pred radnicu, s An vystúpime na jej vežu a bielo-čierne mesto máme ako na dlani. Celá Ponta je postavená z lávového kameňa, steny budov sú natreté na bielo. V zime je 12 stupňov, v domoch sa nekúri a je vlhko. Len 6% obyvateľstva súostrovia má VŠ vzdelanie. Každý ostrov má svoj dialekt, aj tu panuje predpojatosť voči obyvateľom susedných ostrovov, ale keď treba, Azorčania sa ako celok spoja- aj toto sa dozvedáme od Denisky. Vezme nás do jednej z botanických záhrad (sú tu tri vedľa seba: Jardim Botánico José do Canto, António Borges, a Jardim Padre Sena Freitas). Všetky sú, ako inak, neskutočné, s gigantickou flórou.

Tu sa lúčime sa Deny a dávame si na zvyšok dňa individuálny program. An tu zostáva, Helka s Jankou si idú do dobrej reštiky, Stanka, Deniska a ja ideme do jediného nákupného centra ostrova - Atlántico, pri vchode je obrovský vodopád s veľrybou a vôbec, všetko je tu ladené do mora a veľrýb. A hore je obrovský food court. Ak niekto túži po globalizácii, nech sem zavíta (my sme netúžili, len sme sa ešte šli porozprávať s Deniskou). A ten fast food sme večer vykompenzovali dobrou večerou v prístave. Večer sa tu bez rezervácie takmer nedá chytiť stôl. Nám sa to podarilo po dlhom hľadaní. Na hoteli VIP sme dali rozlúčkovú caipirinhu. Zajtra večer sa odlieta domov.

Deň 12.

Ponta Delgada - individuálny program a odlet. V našom hotelíku Talisman sme si v pokoji vychutnali raňajky a dali individuálne voľno. Všetky sme sa stretli v “našej “ uličke pri hl. kostole, posledná rozlúčková sangría a potom nás už Stanka vezie na letisko, robíme si z nej srandu, že sa nás konečne zbaví.

Lietadlo nám trochu mešká, ale odlietame šťastne o cca 16: 30 do Prahy.
Tam sa posúva čas + 2 hodiny, MHD v Prahe už takmer nechodí. Berieme taxík na hotel Avion.

Deň 13.

Praha. My štyri si ešte dávame spoločné raňajky v hoteli Avion, Hela s Jankou potom odchádzajú na dopoludňajší vlak, ja a An máme vlak až popoludní 15:15 a teda pol dňa na toto krásne mesto.
Dávame si kufre do úschovne na Hl. nádraží a ideme pešo dolu rozkopaným Václavákom, vychutnávame knižný elixír v obrovskom kníhkupectve na Václaváku a potom strávime peknú hodinku v múzeu Alfonsa Muchu na Panskej ul. Prejdeme “Staromákom” a na blízkom Ovocním trhu je rovnomenná reštaurácia, kde si dávame zaslúžený obed. Potom ešte rýchlo šup šup Rytířská ulice, je tam umelecká galéria A krásne obrazy od akademických maliarov (okrem iného).

Na obchodnom dome Máj vidíme tie známe Motýle od troška svojského akademického sochára Davida Černého - tak, aj toto bol highlight .
Aj tento deň sa konal pod záštitou slnečného boha Hélia, ktorý nás sprevádzal takmer celým pobytom na Jastrabích ostrovoch. Kto to dočítal až potiaľto, nech mi to povie a má u mňa tiramisu alebo inú dobrotu, ktorú má rád. Celkovo hodnotím tento poznávací výlet ako akciu bohatú na zážitky, situácie, nálady, neľahkú, keďže sme za 10 dní videli 5 ostrovov, ale poučnú a podnetnú. Ako hovorí Stanka: No risk, no story. Takže u nás: veľa, veľa stories.
Milá Stanka, An, Janka a Helenka, ďakujem vám všetkým za spoločnosť. Za krásne dva týždne. Za spievanie v aute. Za nálady dobré i občas nie dobré, ale to k tomu patrí, keď ide 5 žien a občas sa brodia úskaliami svojich nálad a emocionálnych prúdov. Za vašu silu, lebo niektoré treky a dni ľahké neboli. Osobitne ďakujem Stanke, že si pre nás urobila to, čo by neurobila žiadna cestovka. Ďakujem za to, že sme sa vrátili zdravé a plné farebných zážitkov. Ďakujem počasiu a Slnku, že boli k nám dobré.
Azory - môj splnený sen.

ĎAKUJEM.