Spoznajte svet
a naplňte svoje sny

Madeira bola objavená v roku 1419 portugalskými moreplavcami Joãom Gonçalvesom Zarcom a Tristãom Vazom Teixeirou počas obdobia veľkých objaviteľských výprav. Toto odľahlé miesto bolo v tých časoch pokryté hustým pralesom, čo sa odráža aj v názve – "Madeira" v preklade znamená „drevo“.

Ostrov sa rýchlo stal dôležitým bodom na námorných trasách medzi Európou, Afrikou a Novým svetom. V 15. a 16. storočí Madeira profitovala z pestovania cukrovej trstiny a neskôr sa preslávila ako producent kvalitného vína, ktoré sa vyvážalo po celom svete. Madeirské víno je dodnes považované za jedno z najlepších fortifikovaných vín na svete a jeho bohatá chuť je spojená s dlhoročnou tradíciou výroby. Podľa legendy sa víno stalo populárnym vďaka námorníkom, ktorí ho počas dlhej plavby nechali na palube lodí, čím získalo svoj charakteristický jemný chuťový profil.

Madeira je miestom, kde sa stretáva divoká príroda so starostlivo pestovanými záhradami. Ostrov je známy svojimi nádhernými botanickými záhradami, ktoré sú domovom exotických rastlín z celého sveta. Najslávnejšia z nich, Botanická záhrada v hlavnom meste Funchal, ponúka prechádzku medzi pestrofarebnými kvetmi, vzácnymi stromami a panoramatickým výhľadom na pobrežie. Tí, ktorí sem prichádzajú, aby sa pokochali krásou, sú očarení nielen záhradami, ale aj bujnými lesmi Laurisilva, ktoré sú zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO. Tieto subtropické lesy sú pozostatkom dávnych pralesov, ktoré kedysi pokrývali obrovské časti južnej Európy, a dnes patria k najväčším a najlepšie zachovaným na svete.

Jedným z najväčších lákadiel Madeiry je však jej dramatická krajina. Ostrov je vulkanického pôvodu, čo znamená, že jeho terén je mimoriadne členitý. Strmé útesy sa týčia nad Atlantickým oceánom, pričom najvyšší z nich, Cabo Girão, patrí medzi najvyššie morské útesy na svete, dosahujúc výšku 580 metrov. Z vrcholu útesu sa naskytuje úchvatný výhľad na rozbúrený oceán pod vami a zelené vinice, ktoré sa tiahnu pozdĺž pobrežia.

Pre milovníkov turistiky Madeira ponúka nespočetné množstvo chodníkov a trás, ktoré vedú cez hory, lesy, vodopády a levády – staré zavlažovacie kanály, ktoré miestni postavili, aby privádzali vodu z hôr na poľnohospodárske polia. Prechádzky popri levádach sa stali ikonickým zážitkom, pretože ponúkajú prístup k tým najkrajším zákutiam Madeiry, kam by sa inak nedalo dostať. Trasa Leváda do Caldeirão Verde vedie cez dramatické rokliny a husté lesy, kým vás dovedie až k magickému vodopádu padajúcemu do krištáľovo čistej lagúny.

História Madeiry je plná fascinujúcich príbehov. Ostrov hral významnú úlohu počas napoleonských vojen, keď sa britské vojenské sily v roku 1807 dočasne zmocnili kontroly nad Madeirou, aby zabránili jej obsadeniu Francúzmi. Britský vplyv sa odvtedy prejavoval nielen v obchodných vzťahoch, ale aj v kultúre a architektúre. Dodnes je Madeira obľúbenou destináciou britskej aristokracie a vysokopostavených osobností, pričom medzi jej najslávnejších návštevníkov patrí aj Winston Churchill, ktorý na Madeire hľadal pokoj a inšpiráciu pre svoje maliarske diela. Madeira však nie je len o histórii a prírode. Jej hlavné mesto Funchal je moderné, živé miesto plné kultúrnych a gastronomických zážitkov. Úzke uličky starého mesta sú lemované historickými budovami, tradičnými tavernami a obchodíkmi, kde si môžete vychutnať čerstvé plody mora, miestne pečivo Bolo de mel (medové koláče) alebo si dať pohár vychýreného madeirského vína. Prístav mesta je tiež miestom, kde sa konajú slávne novoročné oslavy s ohňostrojom, ktorý patrí k najväčším na svete.

Madeira je destinácia, ktorá ponúka niečo pre každého – od adrenalínových zážitkov v prírode, cez pokojné prechádzky medzi záhradami, až po objavovanie bohatej histórie a kultúry ostrova. Akonáhle sa ocitnete na tomto fascinujúcom mieste, budete mať pocit, že ste vstúpili do iného sveta, kde čas plynie pomalšie a každý okamih je naplnený krásou a pokojom.

Pozrite si najkrajšie miesta Madeiry. Kliknite na video nižšie ⬇️

https://www.facebook.com/watch/?v=3475572375919484

Deň 1.

Odlet Praha - Ponta Delgada (12:00 - 15:30) = na Azoroch sa posúva čas mínus 2 hodiny

Ponta Delgada, hlavné mesto najväčšieho ostrova Sao Miguel, nás víta zamračenou oblohou. Na letisko po nás prichádza Stanka v prenajatom Jeepe Compas a vezie nás do dedinky MOSTEIROS na severovýchode ostrova.

Z hornej terasy nášho ubytovania je vidno more a z neho trčiace dve skaly, typické pre túto dedinu. Po ubytovaní sme sa odviezli k čiernym lávovým jazierkam PONTA DA FERRARIA pri oceáne a takisto k čiernym plážam pri tých dvoch veľkých skalách vyčnievajúcich z mora. Tu bolo večerné pivko. Okolie Mosteiros je malebné, všade samé hortenzie a neskutočné výhľady na oceán.

 

Deň 2.

Prší, prší, prší. Presun autom na jedinú čajovníkovú plantáž v Európe: Gorreana. (Plantações de Chá Gorreana). Dostávame výklad o výrobe čaju, je tu suvenírový obchod, vlastne “tea shop” a potom sa prejdeme po časti tejto obrovskej plantáže, cez ktorú dokonce vedú dva oficiálne turistické chodníky. Plantáž je zároveň najstaršou v Európe (1883) a stále vyrába kvalitné čierne a zelené organické čaje. Čajové lístočky rastú na kríkoch rastliny Camellia Sinensis. Vďaka jedinečnej vulkanickej pôde a vlhkému podnebiu má vytvorené priaznivé podmienky na rast. Zelené úbočia pokryté terasami čajových kríkov sú naozaj nádherné a cesta naspäť je lemovaná starými obrovskými morušovníkmi.

Druhou zastávkou je FURNAS (furnas = jaskyne = dutiny, z ktorých tryskajú pramene a gejzíry horúceho sírnatého bahna) na východnej časti ostrova, oblasť, kde je sopečná aktivita stále viditeľná, s fumarolami - jazierkami s bublajúcou vulkanickou parou, sírnymi výparmi, horúcimi prameňmi Caldeiras das Furnas (voda má až 96,2°C) a rastlinami gigantických rozmerov. Po prehliadke okolo fumarolov a horúcich prameňov ideme do najznámejšej botanickej záhrady na ostrove - Terra Nostra, považovanú za jednu z najkrajších na svete. Flóra je tu rozmanitá a obrovských rozmerov vďaka vlhkej klíme. V tejto botanickej záhrade sa nachádza ďalšia atrakcia - termálne kúpele. Bazén je napájaný vulkanickým prameňom s teplotou 42°C. Voda je bohatá na železo, žltohnedej farby (nepiť!!) a treba sa kúpať v starých plavkách.

Návšteva tohto miesta je “must” na tomto ostrove. Je to naozaj magické miesto. Po návšteve tejto obrovskej záhrady sa treba ísť posilniť. Je možné dať si typické jedlo, niečo ako guláš z rôznych druhov mäsa, zemiakov, zeleniny a čierneho pudingu. Všetko sa varí v hrnci zabalenom v ľanových taškách, vo vnútri horúcej pôdy blízko fumaroly. My sme si napokon vybrali niečo iné, ale tiež chutné.

Pokračujeme do mestečka RIBEIRA GRANDE s výhľadmi na oceán a čiernou surfistickou plážou Santa Barbara.
Z Ribeiry serpentínami k ďalšej “topke“ dnešného dňa, LAGOA DO FOGO (Ohnivé jazero). Je vnútri sopečného krátera - stratovulkánu Agua de Pau Massif, s nadmorskou výškou 580 metrov je najvyššie položeným jazerom na Azoroch a po Sete Cidades druhým najkrajším výhľadom ostrova - najznámejší výhľad je priamo z cesty, ktorá ide cez horský priesmyk nad jazerom.Cesta vlastne spája Ribeiru Grande a dedinku Lagoa na opačnej strane pohoria. Dnes je už kráter obrastený zeleňou, na ktorého okraji sa robia túry. Jazero je aj zdrojom pitnej vody pre niekoľko blízkych obcí.

My sme teda vyšli v Lagoa... a potom už do Mosteiros, lebo zajtra nás čakajú ďalšie krásy ostrova.

Deň 3.

Dnes výlet k najkrajšej vyhliadke a atrakcii ostrova - jazerám Sete Cidades (7 miest), jedno je zelené, jedno modré, hoci z vyhliadky sa to tak nejaví, v bedekroch, časopisoch a iných materiáloch áno. Zelené jazero je menšie a je v ňom viac rias, modré je hlbšie a odráža oblohu.
Sete Cidades je jedna z najaktívnejších sopiek na súostroví, vrchol je ukončený 5 km širokou kalderou, vnútri ktorej sa tieto dve jazerá - Lagoa Azul a Lagoa Verde - nachádzajú. Obe majú rovnakú nadmorskú výšku. Jazerá sú prepojené kamenným mostom.
Popri asfaltke stoja autá trpezlivo v rade, ľudia vyskakujú a fotia.

Potom sa dostávame k pozostatku bývalého honosného pompézneho hotela Monte Palace, v r. 1989 otvoreného ako 5 hviezdičkový rezort, ktorý fungoval len 18 mesiacov. Teraz je betónový kolos úplne opustený ... ale zato je jednou z “povinných jázd “, keď ste pri Sete Cidades.
Ideme na turistiku, keďže na Azoroch sa chodí na turistiku. Naša cesta vedie pohorím SIERRA DEVASSA, k vulkanickému kráteru 800 m.n.m., k lagúne Lagoa do Canário, obklopenej flórou typickou pre oblasť Macaronesia, hlavne kryptomériami.

Po ceste sa na lagúnu dá pozerať z mnohých vyhliadok. Všade naokolo krásna zeleň, mäkká a svieža. Ani kúsok holej skaly.
Túru sme zvládli, ide sa na ananásovú plantáž, jedinú na ostrove, pri hlavnom meste Ponta Delgada. Ananásy sa tu pestujú výlučne v skleníkoch a vypestovať ananás trvá pár rokov. Po prehliadke si dávame ananásové dobroty, zmrzlinu, šťavy...
Slnko praží, praží, extrém oproti včerajšku, je popoludnie a do večera ďaleko, tak sa vydávame do bývalého hlavného mesta ostrova VILA FRANCA DO CAMPO na juhu ostrova. To je zároveň autonómna oblasť Azorov s populáciou cca 12 tis obyvateľov. Má marinu, čiernu lávovú pláž a v blízkosti leží krásny ostrovček ISLOTE DE VILA FRANCA, na ktorý sa dá dostať loďkou. Je to ostrovček v tvare podkovy, vynorený a stuhnutý kráter podmorskej sopky.
My sme boli na pláži, niektoré z nás sa aj kúpali v oceáne, bolo naozaj horúco a slnečno, škoda nevyužiť pláž a “neochutnať” oceán.
Slnko a cesta takmer celým ostrovom sú dosť únavné... vraciame sa do Mosteiros, je čas pobaliť sa, pretože ráno skoro vstávame a máme naplánované opustiť tento ostrov a presunúť sa na ostrov Faial.

Deň 4.

Ráno odchádzame 5:00 po serpentínach lemovaných hortenziami na letisko v Ponta Delgada. Stanka musí odovzdať auto, my medzitým na letisku zisťujeme, že náš let 7:30 do Horty, hl. mesta ostrova Faial, bude meškať 3 hodiny... dávame si raňajky v letiskovej kaviarni, motkáme sa po suvenírových obchodoch, keď sa konečne v odletovej hale dozvedáme, že let zrušili úplne kvôli technickým problémom...

... takže, letecká spoločnosť nám dáva vouchery na ubytovanie v hoteli VIP EXECUTIVE, vouchery na jedlo i taxík na letisko a z letiska...
Berieme teda taxík, ubytujeme sa vo veľmi peknom hoteli, ideme na chutný obed. Popoludní sa pešo vydávame najprv do jednej z botanických záhrad, ale napokon tam nejdeme, ideme pozrieť neplánovane centrum Ponta Delgady, fotíme sa pod 3-oblúkovou bránou Porta de Cidade, námestie okolo nej je skrášlené čierno-bielym mozaikovým dláždením. Oddychujeme v hlavnom kostole St. Sebastian, postavenom z čierneho čadiča a v typickom manuelistickom slohu, ideme po promenáde, uličkami a zakotvíme na vynikajúcej sangrii v jednej z uličiek v centre, navštevujeme obchodíky so suvenírmi a pomaličky kráčame späť k hotelu. Tam večera, čajík, sme unavené z ranného vstávania, ráno nás znova čaká skorý odchod a druhý pokus o odlet na ostrov Faial.

Deň 5.

Ráno 5:30 nás berie taxík spred hotela VIP Executive na letisko v Ponta Delgada. Let máme 7:30, vrtuľové lietadlo s kapacitou cca 80 miest odlieta takmer načas a v peknom počasí preletí okolo najväčšieho ostrova PICO a okolo rovnomennej sopky so zelenými úbočiami, ktorá je zároveň najvyšším vrchom celého Portugalska. Vrch Pico je súčasťou najdlhšieho pohoria na svete - Stredoatlantického chrbta a jeho najvyšším bodom (2351 m) . Výstup na Pico je údajne rovnako obtiažny ako výstup na náš Slavkovský štít či Kriváň, a bez kvalitnej turistickej obuvi (vibramy) vás tam rangeri ani nepustia. Takže snáď niekedy nabudúce.... ale z lietadla vyzerá táto obrovská zelená hora naozaj impozantne.

Sme na letisku v mestečku Horta, hlavnom meste ostrova FAIAL. Kým Stanka rieši prenájom auta, dávame si kávu v letiskovej kaviarničke a posielam zábery z Pica ( keď sa letí zo Sao Miguel na Faial, treba teda sedieť na pravej strane lietadla pri okne a mať šťastie na počasie).

Prenajatým autom sa vydávame po ostrove, keďže lietadlo na ostrov Flores má letieť až o 16:10. Najprv vyhliadka nad mestom MONTE DA GUIA, potom centrum mestečka, park, obrovské stromy, lavičky. A ideme do botanickej záhrady, kde nám premietnu dokument o jej vzniku, fungovaní a o tom, ako si chránia životné prostredie. Na Azoroch sa nachádza 50 endemických druhov rastlín.

Obed si dávame v typickej “cafeterii”, samoobslužnej reštaurácii a o 14:00 sme už na letisku. Čakáme, čakáme, hráme slovný futbal a čítame bedeker.
Lietadlo pred nami na ostrov Flores odletelo, naše bohužiaľ už nie, let zrušili kvôli nepriaznivému počasiu (vietor cca 70 km/h). So Stankou teda ideme prebookovať let na Flores na nasledujúci deň a pokúsiť sa o letenky z Flores priamo na Terceiru, aby sme mohli pokračovať v pôvodnom itinerári. Treba mať na to nervy a ústretový personál, a tak aj bolo, dostali sme znova pekné ubytovanie v hoteli do Canal, dokonca samostatné izby, stravu a bus na letisko... a samozrejme, letenky boli a dali sa prebookovať.

Ubytujeme sa teda v hoteli a najprv ideme na drink v najtypickejšej krčme Horty Peter's Cafe Sport, je tu dokonca slovenská vlajka, veľa ľudí, dlhá čakacia doba a milý, i keď troška spomalený personál. Dávame si vynikajúci caipirinhu, pijeme ju vonku pri promenáde, osviežené ideme na fajn večeru v hoteli a pri dobrom zákusku Oreo dávame fajn rozhovor.

Deň 6.

Raňajky v hoteli do Canal, Stanka prenajala van a šoféra, ktorý nás vezie hore ku caldere, okolo nej sa robia túry. Momentálne je tu však veterno a hmlisto, ale aspoň máme predstavu, ako to v takomto počasí vyzerá.
Zato na ďalšej zastávke - čiernom cípe ostrova so sopkou Capelhinos - je slnečno, horúco a od čiernej lávovej pôdy poriadne pripeká a dobre fučí. Fotíme si maják, pobrežie, okolie a vezieme sa cez dedinu Capelhinos späť do Horty. Máme dosť času, treba ísť po uličkách, do múzea, a aspoň pozrieť suvenírové obchody, keďže v Horte sa všetko točí okolo mora a veľrýb. Inak Faial akoby bol zeleno čierny, tú čiernu časť tvorí práve sopka Capelhinos. Faial je považovaný za najzápadnejší bod Európy, lebo sa nachádza ešte na európskej litografickej doske. Vždy sa tu zastavila každá loď, ktorá sa plavila do Ameriky a aj prvé lietadlo, ktoré letelo ponad Atlantik v r . 1919. Kotvil tu James Cook a ostrov navštívil aj spisovateľ Mark Twain.

Horta je hlavné mesto portugalskej legislatívy a sídli tu aj parlament... toľko faktografia. Vlastne jej časť. V hoteli si ešte dávame obed a cca 14:00 nás autobus odvezie na letisko, ktoré po zrušenom lete už dôverne poznáme. Takže druhý pokus odletieť z Faialu na Flores sa vydaril, odlietame načas o 15:25 v krásnom počasí, let je hladký a trvá asi hodinku.

Keď sa podvozok vrtuliačika dotkne zeme v Santa Cruz, letisku na Floresi, vypukne potlesk a jasot. Tak sa nám konečne podarilo dostať sa na najkrajší azorský ostrov, ktorý má vo svojom názve kvet.

Stanka prenajíma van so šoférom, vezie nás na malé parkovisko , kde sa prezlečieme do turistického odevu a vydávame sa na výstup k najznámejším vodopádom ostrova. Cestička vedie lesom s kryptomériami a levádami k jazeru , do ktorého stekajú vodopády CASCATA DA RIBEIRA DO FERREIRO. Prekrásne a magické zelené miesto, kde strávime sami v sebe asi hodinku. Za mňa najkrajšie miesto, na akom som kedy bola, raj na zemi a feng-šuej v priamom prenose.
Po raji na zemi sa vrátime do reality a schádzame tou istou cestičkou k východziemu bodu na parkovisku, aby sme opačným smerom kráčali cez nádhernú prírodu k dedinke Faja Grande, kde bude večera. Popri ceste rastie divý zázvor, vedie popri kamenných múrikoch, ktorými sú ohradené malé políčka s pasúcimi sa kravami. Trek je to nie krátky, dvojhodinový, výhľady na oceán a zelené kaskádovité políčka stoja za to. Schádzame teda popri kamennom plote do Faja Grande, kde si v typickej rybárskej reštaurácii Papa diamondes dávame zaslúženú veľkú večeru. Všetky sme sa zhodli na treske - bacalhao.

Keď o 22:00 vyjdeme, už je tma, čaká nás van so šoférom a vezie nás na ubytovanie v Santa Cruz, blízko letiska, u pani domácej, v typickom azorskom domčeku. Kým sa ubytujeme a ideme spať, je takmer polnoc. Máme za sebou jeden z najrušnejších a “najturistickejších” dní.

Deň 7.

Domáca pani nám nachystala raňajky, 9:00 nás čaká van so sprievodkyňou Goret, ktorá nás celý deň vozí po ostrove a zastavuje na rôznych vyhliadkach. Miraduoro caimbros, Miraduoro dos Cedros, Miraduoro da Pedrinha atď.. Ideme navštíviť 7 jazier, stojíme na vyhliadke nad každým z nich a k jednému ideme krásnou prírodou krátkym trekom. Na jednej z vyhliadok je veľmi blízko najvyšší vrch ostrova: Alto Pico da sé. Po obede v tej istej reštike ako včera nás Goret vezie k ďalšiemu krásnemu vodopádu ostrova, CODFISH PONDS (Treskové rybníky) - obrovský vodopád. Dole v jazierku sa ľudia napriek zákazu kúpu. Po Codfish ponds pokračujeme okolo celého ostrova k ďalším jazerám a výhľadom. Končíme v Santa Cruz v kostolíku a večer je oslava, hudba a tanec na hlavnom maličkom námestí.

Deň 8.

Výlet na ostrov Corvo. Corvo je najmenší azorský ostrov, patrí k západnej skupine súostrovia, leží už na severoamerickej tektonickej platni. Má šírku 4, dĺžku 6 km a tvorí ho jediný vyhasnutý stratovulkán (720 mnm) s obrovskou kalderou, na dne ktorej je jazero. Na ostrove je jediná dedina Vila do Corvo (400 obyvateľov). Zaujímavé je, že elektrina a telefon tu boli zavedené až v r. 1973 - dovtedy sa komunikovalo so susedným ostrovom Flores pomocou rádiového spojenia alebo dymovými signálmi.

Ako sa sem dostať? Najlepšie z Flores rýchlym motorovým člnom, plavba trvá cca 45 minút a začína prehliadkou útesov na ostrove Flores. Zážitok je to prekrásny, more v skalných útesoch hrá všetkými odleskami modrej a z útesov do mora stekajú vodopády. Vo vode sa občas dajú zhliadnuť medúzy portugalské, vyzerajú ako fialové nafúknuté mikroténové sáčky.
Ostrov má aj maličké letisko, my sme však šli z rýchločlnom, počasie prialo, slnko pripekalo, more bolo hladké ako hodvábna šatka.

Po príchode na ostrov sme sa vyviezli prenajatým vanom serpentínami na okraj kaldery, a keďže na Corvo sa chodí na treky okolo lagúny na jej dne, my sme neboli výnimkou. Počasie sa však zvrtlo, z dna kaldery fučalo, hmla a dosť sa ochladilo. Schádzame dole trávnato-skalným terénom k lagúne, zelené ostrovčeky v nej majú bizarné zvieracie tvary. Trek okolo lagúny nám trvá 2,5 hod, prejdeme 7,5 km a prekonáme 500 výškových metrov. Trek je to zelený, so všadeprítomnými hortenziami na úbočiach a pasúcimi sa kravami a býkmi, zrejme zvyknutými na turistov, keďže ani za Jankou v sýto ružovej mikine sa žiadny nerozbehol. V jemnom opare sme vystúpili na vrch krátera, kde nás čakal odvoz, serpentínami dole, fotíme sa na vyhliadke s výhľadom na dedinku, kratučkú letiskovú dráhu a oproti sa črtá v diaľke ostrov Flores. Na záver nás náš vodič, “ujo”, autentický domorodec, všetky vystískal. Nuž čo, sú zlatí.

Dole si dávame vodu, pivko, drinky a 17:30 musíme stíhať čln naspäť. V prístave zas svieti slnko, je horúco, endorfíny po zvládnutej túre sú naskákané. Fičíme cez oceán v ústrety Floresu, na mori sloboda a vietor vo vlasoch. Posledný večer na našom ubytku “u tety” si robíme na dvore piknik. Potom sa treba pobaliť a oddýchnuť si, ráno odlietame.
Čo k ostrovu Flores a Corvo dodať? Flores je nádherný, prenádherný ostrov vody. Corvo maličké, zelené, najzápadnejší bod ostrovnej Európy a dostať sa sem chce šťastie na počasie a trpezlivosť naň čakať. Oboje nám bolo dopriate, nie je to samozrejmosť, bola som za to vďačná, sem nezablúdi veľa turistov. Na treku častokrát nie je okolo Vás živej duše... aká rarita v dnešnej masovo-turistickej dobe.

Deň 9.

Opúšťame Corvo a letíme na Terceiru. Ráno 7:00 máme odvoz na letisko a o pár hodín opúšťame tento krásny ostrov. Je slnečno, let krátky, hladký a pokojný, zhora už vidno zelené políčka Terceiry.
Terceira je 3. najväčší ostrov, má 53 tisíc obyvateľov. Hovorí sa, že je najkomerčnejší, pretože jeho hlavné mesto Angra da Heroismo je bývalé hlavné mesto súostrovia s reštauráciami, barmi a zábavou ( o tomto meste neskôr).
My sme sa po šťastnom pristátí natlačili na letisku do maličkého Opela Corsa (5 žien, 5 kufrov a 5 ruksakov), Stanka, vďaka, že si z kufrov vyskladala tetris a prenajala auto, je sezóna a nie je to jednoduché. A ešte si nám vybavila ubytovanie v krásnom štvorhviezdičkovom hoteli Azoris Garden, hneď vedľa prekrásnej botanickej záhrady. Obed si dávame v “zdravej”, modernej, útulnej zeleno-drevenej malej reštaurácii, potom sa vydávame objavovať ostrov.

Unikátom na ostrove sú dva lávové tunely, také “diery do zeme”: Algar do Carvao je hlboká 90 m, takmer vertikálna, dole je jazierko, steny obrastené machom a zhora jemne kvapká voda. Druhá, Gruta do Natal je bývalé vnútro sopky, a prechádza sa tade v lávových tuneloch. Nič pre klaustrofobikov.
Po návšteve tohto lákadla objavujeme prírodné krásy ostrova, kúsok od neho sú dva ostrovčeky - Ilhas de Cabras (Kozie ostrovy), stojíme na vyhliadke nad čiernou plážou, slnko pečie a pečie. A to nás ešte čaká hlavná atrakcia ostrova - portugalské býčie zápasy na lane - “touras a corda”. Konajú sa v lete v dedinke RIBEIRINHA každú sobotu aj nedeľu. Traja domáci šuhaji v typickom kroji vedú býka na jednom lane zvrchu, traja zospodu, jeden ho dráždi a ženú ho hore ulicou, na ktorej sú po oboch stranách zátarasy a za nimi miestni obyvatelia a turisti, prahnúci po tomto divadielku. Krčmy sú plné, aj balkóny a terasky nad ulicou. Nám naša Anastázia vybavila miesto na balkóne nad jednou z krčmičiek, tak sme to mali v priamom prenose pod sebou. Máme z toho videjká a autentický zážitok. Znova sme vlastne mali šťastie byť na Terceire práve cez víkend a zažiť cordu. A zažiť aj páliace azorské slnko, hoci bedeker vraví, že tu teplota nikdy nevystúpi nad 30 stupňov Celzia... veru vystúpila.

Večer to chce niekam si v hlavnom meste Angra do Heroismo vyjsť, tak ideme do príjemnej vinárničky a spojíme to s chutnou večerou, a dosť unavené padáme do perín v tom peknom hoteli na hlavnom námestíčku.

Deň 10.

Prehliadka hlavného mesta Terceiry - Angra do Heroísmo a vyhliadka Serra do Cume, návrat na hl. ostrov Sao Miguel.

Krásny hotelík, skvelé raňajky s výhľadom na prekrásnu botanickú záhradu Duke of Terceira Garden. Tú navštevujeme hneď po raňajkách, čaká nás sprievodkyňa Oľa, Ruska, ktorá sem emigrovala pár mesiacov po začiatku vojny s Ukrajinou.

Oľa nás najprv vodí po botanickej záhrade, rozpráva o flóre ostrova, endemických a exotických rastlinách. Táto záhrada je jedna z najkrajších a určite jedno z lákadiel ostrova. Vedú od nej hore schody k hlavnému pamätníku mesta - obelisku Memória a D. Pedro IV. Stadiaľto je nádherný výhľad na celé mesto, horu Monte Brasil a pevnosť Fortaleza de Sao Joao. Oľa pri obelisku rozpráva o histórii mesta. Zídeme dole botanickou záhradou na námestíčko, dáme kávu, ideme k modrému kostolíku pri malom prístave . Tu má sochu Vasco da Gama, ktorý tu kedysi pristál v roku 1499 na svojej ceste späť do Lisabonu, zo svojej prvej plavby do Indie. Potreboval nabrať širší kurz a tak chytiť priaznivý vietor. Jeho brat Paolo bol ťažko chorý, a tu zomrel, je pochovaný v sakristii tohto modrého kostolíka Nossa Senhora da Guia. Podľa niektorých zdrojom bol Vasco tak zdrvený bratovou smrťou, že na Terceire zostal tri mesiace....

Potom nás Oľa berie do cukrárne na typický azorský zákusok, pomenovaný podľa kráľovnej, ktorá ostrov navštívila, ale to nie je dôležité. Tu mala Janka najlepší zákusok pobytu a tu sme mali najlepšiu sangriu. A príjemné posedenie, z ktorého ešte prejdeme pár malebných uličiek. Angra je totiž iná ako hlavné mesto Ponta Delgada. Angra je v UNESCO, malebná, domy majú krútené kované zábradlia aj výklady obchodov sú iné, sú šik, sú “čistý štýl”, sú elegantné. Śkoda, že je nedeľa a všetko je zavreté.

Oľa sa s nami lúči, my máme osobné voľno, ktoré každá využíva po svojom. A poobede sa zas naskladáme tetrisovo do Opela Corsa a opúšťame toto pitoreskné mesto - najkrajšie azorské.
Poslednou zastávkou je vyhliadka Serra do Cume, z ktorej vidno zelené políčka a obzor tvorený niekoľkými krátermi vyhasnutých sopiek. Stanka vypúšťa dron, Bzučo sa vznesie doďaleka a zachytí zelenú krásu.

A ide sa na letisko Aerogare das Lajes, odlietame večer 20:00, let je to krátky a keď sadáme na dráhu v terajšom hlavnom meste Ponta Delgada, je už tma. A Stanka nám zas dopriala krásne ubytovanie, Janka a Hela sú v známom VIP Executive, my s An v centre v malom butikovom hoteli Talisman. Máme za sebou deň plný farebných zážitkov, slnka a ďalší hladký let.

Deň 11.

Ponta Delgada - hl.mesto ostrova Sao Miguel.

Dnes máme celý deň na hlavné hlavné mesto. (keďže Azory ich majú okrem Ponty ešte 2: Hortu a Angru)
Stretávame sa 10:00 pred hlavnou tržnicou, kde nás čaká Deniska, Slovenka, ktorá tu už pár rokov žije a robí lokálnu sprievodkyňu. Deniska v Ponta Delgade je čosi ako Oľa v Angre. Povodí nás po meste, rozpráva o histórii, festivaloch, lokálnych produktoch (Azory sú známe produkciou mnohých druhov syra), prejdeme sa po hlavnom námestí popod troj oblúkovú mestskú bránu Portas da Cidade, pred radnicu, s An vystúpime na jej vežu a bielo-čierne mesto máme ako na dlani. Celá Ponta je postavená z lávového kameňa, steny budov sú natreté na bielo. V zime je 12 stupňov, v domoch sa nekúri a je vlhko. Len 6% obyvateľstva súostrovia má VŠ vzdelanie. Každý ostrov má svoj dialekt, aj tu panuje predpojatosť voči obyvateľom susedných ostrovov, ale keď treba, Azorčania sa ako celok spoja- aj toto sa dozvedáme od Denisky. Vezme nás do jednej z botanických záhrad (sú tu tri vedľa seba: Jardim Botánico José do Canto, António Borges, a Jardim Padre Sena Freitas). Všetky sú, ako inak, neskutočné, s gigantickou flórou.

Tu sa lúčime sa Deny a dávame si na zvyšok dňa individuálny program. An tu zostáva, Helka s Jankou si idú do dobrej reštiky, Stanka, Deniska a ja ideme do jediného nákupného centra ostrova - Atlántico, pri vchode je obrovský vodopád s veľrybou a vôbec, všetko je tu ladené do mora a veľrýb. A hore je obrovský food court. Ak niekto túži po globalizácii, nech sem zavíta (my sme netúžili, len sme sa ešte šli porozprávať s Deniskou). A ten fast food sme večer vykompenzovali dobrou večerou v prístave. Večer sa tu bez rezervácie takmer nedá chytiť stôl. Nám sa to podarilo po dlhom hľadaní. Na hoteli VIP sme dali rozlúčkovú caipirinhu. Zajtra večer sa odlieta domov.

Deň 12.

Ponta Delgada - individuálny program a odlet. V našom hotelíku Talisman sme si v pokoji vychutnali raňajky a dali individuálne voľno. Všetky sme sa stretli v “našej “ uličke pri hl. kostole, posledná rozlúčková sangría a potom nás už Stanka vezie na letisko, robíme si z nej srandu, že sa nás konečne zbaví.

Lietadlo nám trochu mešká, ale odlietame šťastne o cca 16: 30 do Prahy.
Tam sa posúva čas + 2 hodiny, MHD v Prahe už takmer nechodí. Berieme taxík na hotel Avion.

Deň 13.

Praha. My štyri si ešte dávame spoločné raňajky v hoteli Avion, Hela s Jankou potom odchádzajú na dopoludňajší vlak, ja a An máme vlak až popoludní 15:15 a teda pol dňa na toto krásne mesto.
Dávame si kufre do úschovne na Hl. nádraží a ideme pešo dolu rozkopaným Václavákom, vychutnávame knižný elixír v obrovskom kníhkupectve na Václaváku a potom strávime peknú hodinku v múzeu Alfonsa Muchu na Panskej ul. Prejdeme “Staromákom” a na blízkom Ovocním trhu je rovnomenná reštaurácia, kde si dávame zaslúžený obed. Potom ešte rýchlo šup šup Rytířská ulice, je tam umelecká galéria A krásne obrazy od akademických maliarov (okrem iného).

Na obchodnom dome Máj vidíme tie známe Motýle od troška svojského akademického sochára Davida Černého - tak, aj toto bol highlight .
Aj tento deň sa konal pod záštitou slnečného boha Hélia, ktorý nás sprevádzal takmer celým pobytom na Jastrabích ostrovoch. Kto to dočítal až potiaľto, nech mi to povie a má u mňa tiramisu alebo inú dobrotu, ktorú má rád. Celkovo hodnotím tento poznávací výlet ako akciu bohatú na zážitky, situácie, nálady, neľahkú, keďže sme za 10 dní videli 5 ostrovov, ale poučnú a podnetnú. Ako hovorí Stanka: No risk, no story. Takže u nás: veľa, veľa stories.
Milá Stanka, An, Janka a Helenka, ďakujem vám všetkým za spoločnosť. Za krásne dva týždne. Za spievanie v aute. Za nálady dobré i občas nie dobré, ale to k tomu patrí, keď ide 5 žien a občas sa brodia úskaliami svojich nálad a emocionálnych prúdov. Za vašu silu, lebo niektoré treky a dni ľahké neboli. Osobitne ďakujem Stanke, že si pre nás urobila to, čo by neurobila žiadna cestovka. Ďakujem za to, že sme sa vrátili zdravé a plné farebných zážitkov. Ďakujem počasiu a Slnku, že boli k nám dobré.
Azory - môj splnený sen.

ĎAKUJEM.

Počasie na Madeire - kedy je správny čas vybrať sa na Madeiru?

Počasie na Madeire je relatívne stále, čo robí tento ostrov ideálnym miestom na návštevu počas celého roka. Madeira má subtropické podnebie, čo znamená, že teploty sú väčšinou mierne a vyrovnané, bez výrazných extrémov v teplotách. Aj v zime zostávajú teploty na príjemnej úrovni, a preto je tento ostrov skvelou destináciou pre tých, ktorí hľadajú útočisko pred chladnejšími mesiacmi. Avšak, najlepší čas na návštevu Madeiry závisí od vašich osobných preferencií a aktivít, ktoré chcete podniknúť. Rôzne obdobia roka ponúkajú rôzne zážitky, takže si môžete vybrať to, ktoré vám najviac vyhovuje.

Jarné mesiace (marec - máj):

Jarné mesiace na Madeire sú jedným z najlepších časov na návštevu, ak chcete zažiť bohatú kvetinovú nádheru tohto ostrova. Počasie je v tomto období veľmi príjemné, s miernymi teplotami, ktoré umožňujú pohodlné prechádzky po ostrove. Záhrady sú v plnom kvete, a Madeira je známa svojimi exkluzívnymi endemickými druhmi rastlín, ktoré nikde inde na svete nenájdete. Ak máte záujem o prírodu, jarné mesiace sú ideálnym obdobím na prechádzky po levádach, ktoré sú jedinečné pre Madeiru. Na našom zájazde sa zameriavame na návštevu týchto záhrad a miest, kde môžete vidieť aj vzácne druhy flóry, ktoré sa prirodzene vyskytujú len tu. Okrem toho sa v tomto období konajú rôzne kultúrne podujatia, ktoré ponúkajú príležitosť na spoznávanie miestnych tradícií a zvykov.

Letné mesiace (jún - august):

Leto na Madeire je obdobím, kedy je najteplejšie počasie, čo je ideálne pre milovníkov vody a slnka. Teploty počas letných mesiacov sa pohybujú okolo príjemných 25-30°C. V tomto období je tiež najteplejšie more. Hoci je leto najteplejším obdobím, oceánsky vplyv spôsobuje, že teploty zostávajú príjemné a nie sú tak extrémne ako na pevninskej Európe. Okrem toho, Madeira ponúka množstvo možností na horské túry a prechádzky po prírodných parkoch, kde je v lete príroda naozaj v plnom rozpuku.

Jeseň (september - november):

Jeseň je obdobím, keď na Madeire ešte stále pretrváva teplé počasie, ale už nie je také horúce ako v letných mesiacoch. To robí jeseň ideálnym časom na objavovanie ostrova a prechádzky po jeho krásnych prírodných scenériách bez nadmerného tepla. Jesenné mesiace sú tiež ideálne pre milovníkov vína, pretože práve v tomto období prebieha zber hrozna. Na Madeire sa každoročne konajú tradičné vinárske podujatia, kde môžete ochutnať miestne vína, zažiť zábavu a spoznať proces výroby najznámejších portugalských vín. Okrem vinárskych zážitkov sa v tomto období konajú aj rôzne kultúrne festivaly, ktoré oslavujú miestnu kultúru a tradície, čo zaručuje pestrý program pre návštevníkov.

Zimné mesiace (december - február):

Aj v zimných mesiacoch je Madeira príjemnou destináciou na návštevu, najmä ak chcete uniknúť chladnému počasiu v Európe. Zima na Madeire je stále pomerne mierna, s teplotami okolo 15-20°C, čo je pre mnohých návštevníkov ideálne na aktívny odpočinok. V tomto období môžete zažiť aj jedinečnú atmosféru vianočných trhov a osláv, ktoré sú na Madeire tradične veľmi vrelé a živé. Vianočné dekorácie, koncerty a miestne oslavy vytvárajú nezabudnuteľnú zimnú atmosféru. Aj keď je počasie chladnejšie než v lete, stále je to ideálny čas na objavovanie prírody alebo prechádzky po históriou nabitých mestách ako Funchal.

Celkovo platí, že Madeira je vhodná pre návštevu počas celého roka vzhľadom k jej miernemu podnebiu. Vyberte si obdobie podľa toho, čo vás zaujíma a aké aktivity by ste chceli robiť.

Srilanka, ostrovný raj v Indickom oceáne, často zostáva nedocenenej perle turistickej destinácie. Táto krajina je však plná nádherných prírodných scenérií, bohatej kultúry a pohostinných ľudí. Po nedávnej návšteve tejto exotické krajiny som presvedčaný, že Srilanka neponúka len dovolenku, ale nezabudnuteľný zážitok.

1. Pôvabné Pláže a Pobrežie:

Srilanka je domovom nádherných pláží s bielym pieskom a azúrovým morom. Počas mojej dovolenky som strávila dni relaxujúc na pláži Hikkaduwa, kde som sa ponorila do čistého oceánu a sledovala ohromujúce západy slnka. Pláže ako Unawatuna a Tangalle sú ideálne pre milovníkov slnka a mora.

2. Kultúrne Poklady:

Srilanka má bohatú históriu a mnoho kultúrnych pokladov. Mesto Kandy s kráľovským palácom a chrámom Zuba je fascinujúcim miestom. Návšteva starovekých miest, ako sú Anuradhapura a Polonnaruwa, vás prenesie späť v čase a ukáže vám starovekú krásu a architektúru.

3. Dychberúca Príroda:

Členité hory, bujné zelené plantáže čaju a národné parky s bohatým divokým životom robia Srilanku snom pre milovníkov prírody. Návšteva Národného parku Yala mi umožnila pozorovať leopardy v ich prirodzenom prostredí, čo bolo jedným z vrcholov mojej cesty.

4. Chutné Exotické Jedlo:

Srilanská kuchyňa ponúka rozmanité chute a vône. Jedla som lahôdky, ktoré kombinujú čerstvé morské plody, koreniny a exotické ovocie. Lokálne kari, kotu a tradičné sladkosti sú nevyhnutnosťou pre každého gurmána. V prímorských oblastiach jednoznačne odpúručam ochutnať ryby. Pripravujú ich na tisíc spôsobov.

5. Pohostinní a úprimní ľudia:

Bez ohľadu na to, kam som išiela, stretola som sa s priateľskými a úprimnými ľuďmi. Ich pohostinnosť a ochota podeliť sa o svoju kultúru a tradície mi umožnili naozaj pochopiť ducha Srilanky.

6. liečivá ajurvédska medicína

 

Celkovo vzaté, dovolenka na Srilanke je skutočne výnimočným zážitkom. Od oslnivých pláží po historické pamiatky, táto krajina ponúka rozmanitosť, ktorú možno ťažko nájsť niekde inde. Ak hľadáte dovolenku plnú dobrodružstva, kultúry a relaxácie, Srilanka by mala byť na vrchole vášho zoznamu destinácií. Po mojom vlastnom zážitku je to miesto, kde sa stretáva kúzlo a pohoda.

5 dôvodov prečo navštíviť Kanárske ostrovy

1.) stabilné počasie - Kanárske ostrovy patria medzi baleárske ostrovy, kde je počasie stále počas celého roka - leto s príjemným morským vánkom :D 

2.) priateľskí ľudia - obyvatelia islas, (teda ostrovov), sa nikam neponáhľajú, vedia, že žijú len raz a stres ničí telo aj dušu. Radi sa dajú s cudzincami do reči. 

3.) Výborné a kvalitné jedlo - lokálna úrodná pôda zabezpečí dostatok kvalitnej úrody, z ktorej ľudia pripravujú miestne špeciality. Taktiež rybárske úlovky na tanieri chutia vynikajúco.

4.) Unikátna fauna a flóra týchto sopečných ostrovov sa postará o zážitok a pôžitok.

5.) Jedinečná krajinná formácia - hoci sú všetky ostrovy sopečného pôvodu, sú zároveň veľmi rôzne. Zelené kopce na La Gomére spolu s prekrásnymi výhľadmi na more Vás chytia za srdce, rovnako ako pohľad z vulkánu Teide pri západe slnka, keď stojíte nad oblakmi. Alebo lávové pole na Lanzarote, v ktorom si vychutnáte pohár unikátneho lávového vína.

Kanárske ostrovy sú jedným z miest, ktoré musíte zažiť!