Poklady Jordánska

Jordánsko je skutočný skvost medzi destináciami, ktoré “must see” - musíš jednoducho vidieť. Nielen vidieť, ale zažiť, precítiť a zamilovať si. 

Jordánsko ukrýva veľa pokladov, historických, prírodných, tajomných, príbehov z Indiana Jonesa a pod. Ale poďme sa pozrieť (nielen podľa nás) na jeho najdôležitejších 5 pokladov.

1. PETRA
Jednoznačne číslo jedna v navštevovanosti a toho, čo vidieť jednoducho musíš, je nový div sveta Petra. Je známa svojou jedinečnou skalnou architektúrou s prepracovanými stavbami vytesanými do ružovočervených útesov. Remeselné spracovanie a inžinierstvo Nabatejcov, ktorí mesto vytvorili, sa považujú za neskutočne pozoruhodné.

Petra slúžila ako hlavné mesto Nabatejského kráľovstva v 4. storočí pred n. l. Mesto zohrávalo dôležitú úlohu na starovekých obchodných cestách a malo strategický význam v regióne. Malebná krása Petry, najmä slávnej Al-Khazneh (Pokladnice) a Síku, prispieva k jej statusu divu sveta. Hoci je Petra všeobecne uznávaná pre svoju skalnú architektúru, jeden konkrétny prvok vyniká a púta zvedavosť návštevníkov aj archeológov. 
V srdci tejto záhady je veľký chrám alebo hrobka, ktorej účel zostáva napriek rozsiahlemu výskumu a štúdiu nejasný. Stavba sa vyznačuje svojou záhadnou povahou, ktorá vyvoláva otázky o jej pôvodnej funkcii, význame a civilizácii, ktorá ju postavila. Napriek rozsiahlemu skúmaniu vedci ešte definitívne neurčili, či slúžila ako náboženská svätyňa, kráľovská hrobka alebo mala mnohostranné účely. 
Miestne legendy ďalej prispievajú k mystike Petry, najmä tie, ktoré sa týkajú veľkej urny s ryhami, ktorá sa nachádza v strede druhého poschodia tejto záhadnej stavby. Podľa týchto príbehov sa miestom šíri pocit skrytých pokladov a niektorí miestni obyvatelia špekulujú, že v hĺbke tejto urny by sa mohli ukrývať staroveké bohatstvá. 

Sik je úzka a kľukatá roklina, ktorá slúži ako hlavný vstup do starobylého mesta Petra v Jordánsku. Tento prírodný geologický útvar je veľkolepým a dramatickým vstupom, ktorý ťa povedie do srdca archeologického náleziska. Sik je geologický zlom, ktorý vznikol v dôsledku tektonických síl a vytvoril úzky kaňon s týčiacimi sa pieskovcovými útesmi po oboch stranách. Steny Siku dosahujú na niektorých miestach výšku až 200 metrov (približne 650 stôp). 
Sik funguje ako prirodzený koridor, ktorý ťa prevedie z vonkajšej púštnej krajiny do srdca Petry. Je to hlavný prístupový bod a ako budeš prechádzať roklinou, postupne sa zoznámiš so vznešenosťou starobylého mesta. Týčiace sa útesy vytvárajú dramatickú a úchvatnú chodbu. 

Lákadlo objavovania a túžba odhaliť tajomstvá Petry naďalej fascinujú vedcov aj turistov. Tento archeologický klenot zostáva fascinujúcou záhadou, ktorá čaká na svoje rozlúštenie.

2. WADI RUM

Ide o chránenú oblasť, vyhlásenú v roku 1997 a v súčasnosti sa rozprestiera na ploche 74 200 hektárov. Je tak rozsiahlou púštnou oblasťou v Jordánsku, že je takmer rovnako veľká ako New York

Krvavočervený piesok a nadpozemské pieskovcové hory vytvárajú zvláštnu krajinu a prostredie podobné Marsu, vďaka čomu máš pocit, akoby si vstúpil na inú planétu, stále si však na Zemi. Preto je to aj obľúbená filmová scéna v Hollywoode

Jednou z najvýraznejších čŕt Wadi Rum je zbierka prírodných skalných oblúkov, ktoré sa formovali milióny rokov vetrom a eróziou. Niektoré dramaticky stúpajú nad púštnu zem a ponúkajú panoramatické výhľady pre dobrodružných horolezcov, zatiaľ čo iné sa ticho skrývajú medzi pieskovcovými útesmi.
Známe oblúky, ako napríklad Burdah Rock Bridge, Um Fruth Rock Bridge a Little Bridge, sú tie, ktoré vidieť musíš. Najväčší z týchto troch oblúkov, Burdah Rock Bridge, je vysoký pôsobivých 80 metrov.
 

Okrem úžasnej púštnej krajiny sa Wadi Rum môže pochváliť aj úžasnou kultúrnou krajinou. Na tomto mieste bolo objavených 25 000 petroglyfov (skalných rytín), 20 000 nápisov a 154 archeologických nálezísk, ktoré sledujú vývoj ľudského myslenia a raný vývoj abecedy.
Početné nápisy sú prevažne v štyroch rôznych písmach, tamudskom, nabatejskom, islamskom a arabskom, a svedčia o rozšírenej gramotnosti medzi spoločnosťami na tomto Arabskom polostrove.

Wadi rum je priam stvorený na púštne dobrodružstvá - na štvorkolke hlboko do rozľahlej púšte,  safari na ťave... Skúmaj drsnú krajinu, pretože tu ľahko zažiješ vznešenosť, ktorú Wadi Rum ponúka.

Jedným z najkrajších okamihov dňa vo Wadi Rum je sedieť na skale a čakať na úchvatný západ slnka. Keď slnko zapadá nad zvlnenou krajinou, Wadi Rum sa rozžiari rôznymi odtieňmi. Uvidíš, ako sa obloha pomaly mení z azúrovo modrej na jemnú modrú, potom na bledoružovú, potom na žiarivo oranžovú, potom na horiacu červenú, potom na francúzsku sivú a svetločiernu a nakoniec úplne stmavne s jasnými hviezdami žiariacimi na oblohe. Je to skutočne sviatok meniacich sa farieb.

3. ČERVENÉ MORE
- destinácia, ktorá láka svojimi kaleidoskopickými koralovými útesmi, bohatým morským životom a celoročným teplom. 

Názov Červeného mora vyvoláva záujmy už stáročia. Zatiaľ čo jedna teória pripisuje jeho karmínový odtieň sezónnemu kvitnutiu rias, iné naznačujú, že jeho pôvod by mohol pochádzať z neďalekého červenkastého pohoria, kedysi známeho ako „červená zem“.
Červené more je dôležitou obchodnou tepnou už od čias starovekého Egypta. Po otvorení Suezského prieplavu v roku 1869, ktorý spojil Červené more so Stredozemným morom, sa stalo kľúčovou obchodnou cestou medzi Európou a Áziou.

Vyhrievaj sa na slnku po celý rok, pretože Červené more sa môže pochváliť priemernou teplotou vody 20 °C, a to aj v decembri a januári.

Výzva pre všetkých nadšencov potápania! Červené more je Mekkou pre potápačov a šnorchlovačov vďaka svojmu mimoriadnemu podmorskému ekosystému. S viac ako 1 200 druhmi rýb vrátane 44 druhov žralokov (20 % žijúcich výlučne v Červenom mori) je rajom pre morských nadšencov.
A zoznám sa aj s najrýchlejšou rybou na svete, plachetníkom, ktorý dokáže v azúrových vodách Červeného mora dosiahnuť úžasnú rýchlosť až 110 km za hodinu.

Pod hladinou prekvitá biodiverzita vďaka ekosystému koralových útesov Červeného mora, ktoré sa tiahnu pozdĺž jeho pobrežia v dĺžke 2 000 km. Niektoré útesy sú staré 7 000 rokov a sú chránené v národnom parku Ras Mohammed.

S úrovňou slanosti približne o 35 % vyššou ako vo väčšine morí ponúka Červené more jedinečné zdravotné výhody, ako je napríklad zlepšený krvný obeh. Blízke piesočnaté pláže obsahujú stopové minerály a čierny piesok, ktoré sú známe liečbou rôznych ochorení.
 

4. MŔTVE MORE

Mŕtve more, známe aj ako More smrti, leží na hraniciach Jordánska a Izraela a drží rekord za najnižšie položené miesto na Zemi, leží 430 metrov pod hladinou mora. Táto jedinečná vodná plocha, slané jazero so skutočne vysokou slanosťou, je jednou z najslanejších vodných plôch na svete a preto jeho ďalší názov znie aj “Soľné more”.

VYSOKÝ OBSAH SOLI, VYSOKÁ LIEČIVOSŤ
So slanosťou okolo 34 % je slaná voda Mŕtveho mora známa svojimi liečivými vlastnosťami, najmä pri liečbe ochorení, ako je psoriáza. Vysoký obsah soli a minerálov vrátane chloridu a draslíka prispieva k jej vztlaku, čo umožňuje plávať aj neplavcom, pretože sa prakticky len vznášate.

Oblasť Mŕtveho mora je presiaknutá históriou. Spomína sa v Biblii, najmä v súvislosti so Sodomou a zvitkami od Mŕtveho mora nájdenými v jaskyniach Kumrán, ktoré ponúkajú nahliadnutie do hebrejských a kresťanských písiem. Historické postavy ako Herodes Veľký a Kleopatra boli priťahované jeho liečivými vlastnosťami.

Mŕtve more leží v zákope, v zníženom bloku zemskej kôry ohraničenom tektonickými platňami, konkrétne Africkou a Arabskou platňou. Tento jedinečný geologický útvar prispieva k jeho statusu najnižšie položenej oblasti na Zemi.
 

Hladina vody v Mŕtvom mori klesá v dôsledku odparovania a odvádzania sladkovodných zdrojov, ako je rieka Jordán. Výsledné prepadliny a meniaca sa krajina sú problémom pre jordánsku aj izraelskú stranu.
Okrem slaných vôd sa oblasť Mŕtveho mora vrátane Západného brehu Jordánu a oblastí siahajúcich až po Stredozemné more a Afriku vyznačuje rozmanitým ekosystémom. Severné časti, v blízkosti Mŕtveho mora, sú úrodné a podporujú poľnohospodárstvo v Jordánsku aj Palestíne.

Mŕtve more je zdrojom minerálov. Jeho čierne bahno a vysoký obsah minerálov sa od staroveku používajú na mumifikáciu v Egypte a dnes v kozmetickom priemysle. 

Mŕtve more so svojimi biblickými odkazmi, liečivými vlastnosťami a jedinečnými environmentálnymi prvkami je dôkazom zázrakov prírody a zložitej rovnováhy ekosystémov našej planéty.

5. MADABA

Mozaikové mesto

Rozľahlý moderný vzhľad Madaby, ktorá sa nachádza asi 30 km južne od Ammánu, vyvracia fakt, že ide o miesto veľmi starobylého osídlenia, ktoré sa nachádzalo na telle (umelom násype), ktorý vyčnieva nad okolité úrodné roviny.

Madaba, v biblickom opise Mojžiša a Exodusu (Num 21:30; Joz 13:9) spomínaná ako Medeba, bola moábske mesto blízko hraníc s Ammónom, ktoré po dobytí Amorejčanmi alebo Izraelitmi z času na čas menilo majiteľa. Bolo jedným z niekoľkých miest spomenutých na Méšovej stéle alebo moábskom kameni, ktorý zaznamenával úspechy Méšu, moábskeho kráľa v polovici 9. storočia pred Kristom. Hovorí o jeho znovudobytí Madaby (a ďalších miest) od Izraelitov a jej obnove. Neskôr sa Madaba stala súčasťou Nabatejského kráľovstva a po rímskej anexii v roku 106 n. l.; Bolo to prosperujúce provinčné mesto v provincii Arábia, s krásnymi budovami, chrámami a ulicami so stĺporadím. Kresťanstvo v Madabe zapustilo silné korene a stala sa episkopálnym sídlom – v roku 451 sa jej biskup zúčastnil ekumenického koncilu cirkvi v Chalcedone. V tomto období, a najmä v 6. storočí, bola Madaba centrom mozaikovej školy, čo vysvetľuje veľké množstvo mozaík, ktorými boli zdobené jej kostoly, verejné aj súkromné ​​budovy. Hoci návrhy pochádzali z Konštantínopolu, kvalita prevedenia mozaík v tejto oblasti je výsledkom zručnosti madabských remeselníkov.

Madaba prosperovala pod Umajjovcami a kresťania naďalej vykonávali bohoslužby v ich kostoloch. Zdá sa, že úpadok nastal po veľkom zemetrasení v roku 749 a porážke Umajjovcov v nasledujúcom roku. Od obdobia Mamlúkov bolo mesto mnoho storočí opustené – niekoľko európskych cestovateľov z 19. storočia ho hlásilo ako pole ruín obklopené úrodnými pláňami, ktorých časti obrábali miestni beduíni z kmeňa Bani Sakhr. Tak to zostalo až do roku 1881, keď sa medzi ruinami usadili tri kresťanské kmene, ktoré opustili Karak po spore s inými kmeňmi. Ich obrábanie okolitej poľnohospodárskej pôdy nevyhnutne vytvorilo napätie s Bani Sakhr, ktorí chceli mať podiel na úrode. Ale s podporou gréckej pravoslávnej a katolíckej cirkvi, ako aj osmanských úradov a v niektorých prípadoch aj s kompenzáciou vyplatenou beduínom, osadníci čoskoro mohli pestovať pšenicu a jačmeň, pásť ovce a kozy a žiť v mieri so svojimi novými susedmi. Obyvateľstvo je teraz zmesou kresťanov a moslimov.
 

Práve títo osadníci z roku 1881 pri budovaní novej dediny medzi starobylými ruinami našli mozaiky zakopané pod sutinami a mnohé z nich zakomponovali do svojich nových domov a kostolov. Najznámejšia je unikátna (ale teraz čiastočná) mapa Svätej zeme v gréckokatolíckom kostole sv. Juraja.

Jordánsko ukrýva množstvo nádherných zákutí, poďte preto spolu s nami objavovať všetky vyššie spomenuté miesta a ešte oveľa viac. 
Čaká na vás prekrásne Jordánsko.