Poklady Apúlie

Apúlia - región na juhu Talianska, ktorý nie je až tak často navštevovaný ako zvyšok tejto krajiny, a pritom má veľa čo ponúknuť. Poďme sa vnoriť do jej pokladov, ktoré uvidíte a ich atmosféru precítite na našom zájazde do Apúlie. 

Perly Apúlie: Cesta južným Talianskom medzi morom, kameňom a históriou

Na juhu Talianska, tam kde sa krajina pomaly skláňa k tyrkysovým vodám Jadranu a Iónskeho mora, leží región Apúlia – miesto, kde história dýcha z každého kameňa a život plynie pokojnejšie než kdekoľvek inde. Starobylé mestá tu stoja na útesoch, vápencové uličky sa lesknú na slnku a večery voňajú po mori, olivách a čerstvo upečenom chlebe. Putovanie medzi mestami ako Bari, Matera, Alberobello či Polignano di Mare je cestou do minulosti, ale aj do jedinečnej atmosféry južného Talianska.

Bari – brána Apúlie

Bari je pulzujúcim srdcom regiónu a prirodzenou bránou do Apúlie. Mesto má korene siahajúce až do staroveku, keď tu existovalo dôležité prístavné centrum už v časoch Rimanov. Po stáročia bolo Bari strategickým bodom medzi Východom a Západom – stretávali sa tu obchodníci, pútnici aj dobyvatelia.

Staré mesto Bari Vecchia je labyrint úzkych uličiek, kde sa život odohráva priamo na prahu domov. Miestne ženy tu dodnes ručne pripravujú cestoviny orecchiette, zatiaľ čo z malých kostolov znejú zvony. Nad mestom sa týči Bazilika svätého Mikuláša, kam prichádzajú pútnici z celého sveta. Bari je živé, autentické a hlučné – presne také, aké má pravé južné Taliansko byť.

Matera – mesto vytesané do skaly

Matera patrí medzi najstaršie nepretržite obývané mestá na svete. Jej slávne štvrte Sassi di Matera vznikli priamo v skale – domy, kostoly aj uličky sú vytesané do vápencového kaňonu.

Ľudia tu žili v jaskyniach po tisícročia, no ešte v polovici 20. storočia bola Matera považovaná za symbol chudoby. Obyvatelia boli presídlení a mesto na čas takmer opustené. Dnes je Matera zapísaná na zozname UNESCO a patrí k najmagickejším miestam Európy.

Keď sa večer rozsvietia svetlá a kamenné domy sa rozžiaria zlatým odtieňom, Matera pripomína starobylé biblické mesto – čo si všimli aj filmári. Natáčali sa tu mnohé historické filmy vrátane hollywoodskych produkcií.

Alberobello – rozprávka z kamenných kužeľov

Ak existuje mesto, ktoré vyzerá ako z rozprávky, je to Alberobello. Preslávili ho jedinečné domčeky trulli – malé biele stavby so sivými kužeľovitými strechami.

Tieto zvláštne domy vznikli v 16. storočí. Podľa legendy ich miestni stavali bez malty, aby ich mohli rýchlo rozobrať, keď prichádzali kráľovskí výbercovia daní. Vďaka tomu sa vyhli poplatkom za nové stavby.

Dnes sa v Alberobelle nachádzajú stovky trulli a celé mesto je zapísané v UNESCO. Prechádzka jeho ulicami je ako putovanie medzi miniatúrnymi kamennými vežami, ktoré vytvárajú jedinečnú a takmer rozprávkovú atmosféru.

Polignano a Mare – mesto na okraji útesu

Polignano a Mare je jedným z najfotografovanejších miest južného Talianska. Staré mesto stojí dramaticky na vysokých útesoch nad azúrovým morom.

Mesto má antické korene a jeho meno sa spája s rímskou cestou Via Traiana. Najväčším pokladom Polignana je však jeho poloha – útesy, jaskyne a malé pláže ukryté medzi skalami.

Najznámejšia z nich, Lama Monachile, je úzka kamienková pláž obklopená vysokými skalami. Pri pohľade z mosta nad ňou sa zdá, akoby sa more vlialo priamo do srdca mesta. Polignano je romantické, dramatické a nezabudnuteľné.

Ostuni – biele mesto

Na kopci nad olivovými hájmi sa týči Ostuni, známe ako La Città Bianca – Biele mesto. Domy v historickom centre sú natreté žiarivou bielou farbou, ktorá odráža slnko a dodáva mestu takmer oslepujúcu žiaru.

Tradícia bielenia domov siaha až do stredoveku, keď vápno slúžilo ako ochrana pred chorobami. Vďaka tomu dnes Ostuni pôsobí ako spleť bielych schodísk, oblúkov a terás.

Z vrcholu mesta sa otvára výhľad na nekonečné olivové háje a modrú líniu Jadranského mora. Je to jedno z miest, kde sa človek zastaví, nadýchne a pochopí pomalé tempo južného života.

Locorotondo – dokonalá harmónia

Locorotondo patrí medzi najkrajšie dediny Talianska. Jeho meno znamená „okrúhle miesto“, pretože historické centrum je postavené na kruhovom pôdoryse.

Biele domy so špicatými strechami, balkóny plné kvetov a úzke uličky vytvárajú dokonalú harmóniu. Mesto je pokojné, elegantné a menej turistické než známe Alberobello.

Prechádzka Locorotondom je tichým zážitkom – len zvuk krokov na kamennej dlažbe a vôňa jazmínu v teplom vzduchu.

Otranto – strážca Jadranu

Otranto leží na najvýchodnejšom bode Talianska. Je to miesto, kde slnko vychádza skôr než kdekoľvek inde v krajine.

Mesto má dramatickú históriu. V roku 1480 ho dobyla osmanská armáda a mnohí obyvatelia boli zabití za odmietnutie konvertovať na islam. Dnes sú známi ako mučeníci z Otranta a ich pozostatky sa nachádzajú v miestnej katedrále.

Otranto je však aj miestom krásy – jeho hradby, tyrkysové more a malý prístav vytvárajú romantickú atmosféru. Najväčším umeleckým pokladom je mozaiková podlaha katedrály z 12. storočia, ktorá zobrazuje strom života a biblické príbehy.

Gallipoli – perla Iónskeho mora

Gallipoli, ktorého meno pochádza z gréckeho Kallípolis – „krásne mesto“, stojí na malom ostrove spojenom s pevninou mostom.

Staré mesto je spleťou barokových kostolov, úzkych uličiek a palácov obrastených soľou z mora. Kedysi bolo Gallipoli jedným z najdôležitejších centier obchodu s olivovým olejom, ktorý sa odtiaľto vyvážal do celej Európy.

Dnes je známe aj svojimi plážami a západmi slnka nad Iónskym morom. Keď večer slnko klesá za horizont a staré hradby sa farbia do zlata, Gallipoli ukazuje svoju najromantickejšiu tvár.

Južné Taliansko, ktoré sa nedá zabudnúť

Cesta cez Bari, Materu, Alberobello, Polignano di Mare, Ostuni či Gallipoli je cestou medzi rôznymi tvárami Apúlie. Každé mesto je iné – niektoré divoké a živé, iné pokojné a takmer snové.

Spája ich však jedno: starobylá história, jednoduchá krása a pocit, že čas tu plynie o trochu pomalšie. A možno práve preto si Apúlia dokáže získať srdce každého, kto sa po jej kamenných uliciach aspoň raz prejde.